A ustavične nad ňou premýšľam.
Zmiešané pocity z Teba už nechcem mať.
Ja sa nechcem túto únavnú hru hrať.
Hra, čo hrá sa stále na niečo.
Niečo veľké. No ja sa nepýtam prečo.
Prečo neviem, čo k Tebe cítiť mám.
Ja už viac tú prekliatu hru nehrám.
Hra, čo nazýva sa osudom.
No odsúdená je dávno aj najvyšším súdom.
Nikdy som nehrala hry,
ktoré sa ukončiť nedali.
Však toto by sme cítiť vôbec nemali.
Ty, čo o mne všetko vieš.
Ty, čo všetko so mnou robiť smieš.
Vieš, že ma trápia rôzne veci.
A že som jak "blázon" do niečoho,
to vedia o mne všetci.
Jediné, čo Ti však nemôžem sľúbiť,
že jak Ty mňa, ja budem Teba Ľúbiť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár