Rano.....sotva som roztoči som zistila , že tento den nebude uppplne normalny.Zase som ako obyčajne nestihala do školy.Keby som aspon zaspala Ale ja nie.....ja sa v pohode s kludom zaseriam doma všetko ok až dovtedy kym mam odchdzat.Zistim , že nemam kluce! A ked ich konečne vyhrabem čas už patricne pokročil.....volakedy ked samozrejme nestratim kluce mi cestu skrižia stare senilne babky ktore rožčapia dvere na vytahu a potom zabudnu zawriet.Viete si potom predstawit tie šprinty!

Vždy pridem tesne tesne...Školu som naštastie stihla z dawkou hnewu som sa postažovala a myslela som , že den už prejde bez sebemenšich problemov.OMYL! po tretej chodine som isla po schodoch.Zapozerala som sa....ani neviem kam....a zrazu drb...rychlostou svetla som sa vykaprila zo schodov.Nechapave pohlady sa mi vpijali do chrbta.Cela červena a patrične zahambena som sa odpratala z dohladu učastnikov mojho trapasu.Cez štvrtu hodinu som sa ako tak spamätala.štastena mi zase ukazala zadok.Po 5hodine som sla zamyslena naspät do triedana razila som do takeho štvrtaka ktory ma oblial kavou a obidvaja sme sa vycapili na zem TRAPAS NAJHRUBSIEHO ZRNA!

Posledna hodina bola nabožko.Ja popletena udalostami dna , nevedela som sa dočkat konca vyučka.Siahla som na krk že si pustim MP3.Zrazu ma premkol strach Nebola tam! Hned som na celu triedu vyhlasila Slawnostne...JA SOM OD...... MP3! pozrela som sa do tašky a zistila som , že nemam aj penaženku.Cela vytrasena a dost mimo som pobehovala po triede a verbovala celu triedu aby mi sakra našli moju mP3 a penaženku.Už sme chceli ist hlasit do školshkeho rozhlasu či to niekto nenasiel.Iba tak som si siahla do zadneho vačku na gatoch a čo tam nebolo mP3! Bolo mi trapne sa priznat ...Poslali ma do triedy a moja Penaženka Bola v lavici.Zalial ma neopisatelny pocit štastia .Pred učitelkou etiky ktora tam mala hodinu som začala skakat a vrieskat od radosti...Nechapavo s pozerala...Chuderka...proste nechapala... V triede som sa priznala.Cela červena a zahambena ale s kludom v duši som ukoncila hodinu naboženstva....VSETKYM TENTO DEN OSTAL V PAMATI...Kaplan si ma ešte stale dobera či mam všetok svoj majetok....Psychicky aj fyzicky zdeptana som isla do mesta niečo vybavit.

Ked som isla domov, cela štastna som pridala do kroku .Bola som tesne pred barakom.Ale niekto na mna zakrical a ja som sa samozrejme obzrela.Rozprestrela som sa na chodniku ako žaba...okoloiducim pohraval na tvarach usmev, len čo popodišli o krok dalej vyprskli smiechom.TOTO NECEM VIAC ZAZIT PROSTE DEN BLBEC! ! ! ! vorila

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
fylo  26. 4. 2008 08:40
no stáva sa ... hlavne ze si prezila zo všetkými končatinami
Napíš svoj komentár