Kto mi to hovoril, že horšie už nebude?
Tomu oznamujem že sa mýlil!
Môže.
Posledný mesiac, dva sú toho dôkazom.

Takže keby som si spomínané posledné dva mesiace mala zhrnúť, tak by to v praxi vyzeralo asi takto:

Podarilo sa mi dokončiť druhý ročník SŠ s pre mňa celkovo uspokojivými výsledkami.

Škoda, že len ja som s ním bola ako-tak spokojná. Čo sa týka mojej rodiny, tak otcovi sa vysvedčko pozostávajúce z dvoch 2, jednej 3 a zvyšok 1 zrejme nepozdávalo, keďže pri prvom našom kontakte som schytala takú cez hubu, že len len že mi nedala chladnička druhú .. čo už, každému sa vyhovieť nedá.

S faktom, že som dokončila ten druhák, logicky prichádza na rad fakt s názvom PRÁZDNINY.

Nebolo to tak dávno, a aj ja som spolu s mojimi ďalšími spolužiakmi v počte 27 kusov poctivo 10 mesiacov drela školské lavice. Vtedy som tie časy neznášala, teraz keď sa na to pozerám spätne, príde mi to pekné. Teraz akoby to celé šlo nejak mimo mňa. Aj radosť z voľných dní ma obišla.
Ja mám momentálne iné problémy. Škola akoby bola len miesto kde si prídem, odpoviem/napíšem, dostanem známku, dohodnem sa ako a kedy sa s daným vyučujúcim stretnem nabudúce, a odídem naspäť domov.
Zvláštne, nikdy by som nebola povedala, že raz, a už vôbec nie v 17tich, poviem vetu, že mi chýba škola. Nie, ani náhodou neľutujem svoje rozhodnutie, práve naopak, som rada, že som sa rozhodla tak ako som sa rozhodla, ale pravdu si priznať musím - hej niekedy mi chýba tá škola, tí ľudia a to všetko, čo k tomu patrí. A čo!

Skončila som na ulici.

Nie, nerozhodla som sa hľadať si nový byt a nevymklo sa mi to spod kontroly. Vlastne vymklo. Ale nie čo sa týka bytu, ale môjho otca.

Ocko sa rozhodol, že ma príde pozrieť. Že vraj si chce vidieť dcéru aj vnučku. Och koľká to starostlivosť, a kde ten starostlivý ocko bol keď som ju čakala? Jaj hej viem, on ma surovo odtrieskal do Zvolena a netrápilo ho či vôbec žijem. Hlavné, že ma nemal na očiach.

„Ocko nehnevaj sa, ale naozaj sa mi to nehodí. Kaju je chorá a všetkého mám až nad hlavu“
„ale ja už som zbalený, zajtra ma tam máš, aspoň ti pomôžem s malou.“

*Fasa*, pomyslela som si. To dopadne.
Zvláštne a ťažko uveriteľné, ale akoby som tušila, že sa stane niečo zlé.

Stalo sa.

Môj drahý otecko sa ožral, nie neopil on sa naozaj doslova ožral. Dôsledkom toho bolo, že som si dostala zopár po hube. Najskôr za to vysvedčko (akoby jedna trojka a dve dvojky boli koniec sveta), potom za to, že „žijem ako v chlieve“ – pod pojmom chliev rozumej nevyžehlené nakopené prádlo, na ktoré som naozaj nemala čas, keďže niekedy sa potrebujem aj vyspať. ... Mlčala som.
Bolo by zbytočné vysvetľovať mu, že nás celé noci trápilo Karinkine nešťastné bruško a neskôr teploty.

S opitým sa nenahádaš, to ma život už naučil. On si to vysvetlil po svojom a tak padla ďalšia facka.
„To bolo za čo?“ bola som doslova v nemom úžase vykoľajená zo všetkého čo sa odohralo za poslednú polhodinu.
„Za toho grázla moja milá“
To som ale už naozaj nevydržala a po lícach mi začali tiecť slzy.

Teraz však neviem či to boli skôr slzy bolesti, nespravodlivosti, alebo také, ktoré mali predstavovať tichú prosbu nech už konečne prestane s fackami a krikom. Krik sa odzrkadlil na tom, že o nejakých 15-20 minút klopala na dvere teta Zuzka, ktorá mi ten byt prenajala.

Vyústilo to do hádky, ktorá bola viac menej monológom môjho opitého fotra a spočívala v nespočetnom množstve nadávok. V tej chvíli ma napadlo, že za jeho slovník by sa nemusel hanbiť ani ten najoplzlejší človek na zemeguli. Dopadlo to asi tak, že mi oznámila, že mám dva dni na to aby som sa vysťahovala.

„o toto ti šlo? Tak to ti pekne Ďakujem!!!!!“ zvreskla som naňho a snažila sa ubrániť slzám. V tom sa v izbe rozplakala Kajka.

Reakcia samozrejme bola : „Toho tvojho čokla vyhodím von oknom a bude pokoj“
Netuším odkiaľ sa vo mne zobralo toľko odvahy. Možno zo bolo tým, že nadával na moje dieťa, alebo som toho už proste mala dosť ale po slzách zrazu ani stopy.
„tak za prvé moja dcéra nie je žiaden čokel a za druhé toho dieťaťa sa ani nedotkneš inak volám políciu to ti prisahám.“

Vedela som, že je zle.

Postaviť sa chlapovi o meter vyššiemu a takmer o 100 kíl ťažšiemu než ja asi nebolo najmúdrejšie. Ale čo som mala robiť, mojej malej sa ani nedotkne! On sa však Karin zjavne dotýkať v pláne ani nemal. Zo zvyšku si veľa nepamätám, len nadávky čo všetko som a ako si dovoľujem ja mu niečo prikazovať, úder do hlavy a náraz o postieľku pred ktorou som stála.

Asi som stratila vedomie.

Neviem ako dlho som bola mimo ale keď som sa zobudila, Kajka strašne plakala. Mala som čo robiť aby som sa pozbierala keďže som mala pocit, že mám polámanú každú jednu kosť v tele, ten prenikavý plač ma však donútil. Za normálnych okolností som doma ronila krokodílie slzy už keď som sa pichla ihlou, a teraz ma môžu aj prizabiť ale plač môjho dieťaťa ma prinúti pozbierať sa. Jediné čo mi behalo hlavou bolo že nemá nikoho iba mňa, musím! Musím sa pozrieť čo jej ten idiot urobil.

Vyzerala v poriadku aj keď od plaču bola takmer modrá. Zobrala som ju na ruky, zviezla sa na zem a pridala sa k plaču aj ja. Po pár minútach som si uvedomila, že musím vypadnúť pred tým, než sa vráti. Tak či tak tu zostať nemôžem, tento byt už vlastne môj ani nie je.

Zavolala som Maťovi. Snaha vysvetliť mu čo sa stalo bola však márna. Plač nepovolil.

„Ninočka kde si?“
„Doma“
„Si v poriadku? Kajka?“
„Ja ... otec ... zbil .. my .. vieš ..vyhodiť .. prosím“
„Hneď som tam“

Nechápem ako sa tam tak rýchlo dostal ani kde bol ale neprešlo ani 10 minút a zvonil.
„Ninuška to som ja. Otvor prosím, musím vedieť že ste v poriadku“, jeho hlas znel naliehavo.

Hodila som sa mu do náručia a rozplakala som sa.
„Dievčatko, čo sa stalo?“ opatrne sa spýtal a hladkal ma pritom po chrbte.
„Otec sa o-pil a .. a vyho-dil-i nás z byt-u“ hovorila som mu medzi opakujúcimi sa záchvatmi plaču. „Ja, boj-ím s-a“


Posadil ma do kresla a podal mi plačúcu malú z postieľky.
„Utíš ju a pokús sa upokojiť. Ja zatiaľ niečo zbalím“
„čo?“
„No zbalím, potrebujete predsa nejaké veci “
„prosím?“
„ hádam si nemyslíš, že ťa tu aj s malou nechám. Ideme ku mne“
„Berie malá nejaké lieky?“
„na stole“
„tie mám .. a ty? Alebo ešte nejaké?“
„nie ale ..“
Keď videl, že sa chystám niečo namietnuť, dodal: „a nediskutujeme slečna“

O pár minút už bol pri mne aj so zbalenou cestovkou.
„Ideme baby“, pokus o úsmev, ktorý by som mu zrejme bola oplatila keby ma nebolela každá časť tela.

„Kajin medveď. Bez macka nezaspí“
„Viem. Mám“, zobral mi malú z rúk, chytil ma za ruku.

„Bude dobre ver mi. No teraz smer nemocnica či sa ti to páči alebo nie“

 Blog
Komentuj
 fotka
matwejo  25. 7. 2012 12:45
fuh ...
 fotka
adsy  25. 7. 2012 13:43
Ninka a boli ste v tej nemocnici? Ako to dopadlo?
 fotka
corvuscorax  25. 7. 2012 13:56
pekný článok, no ak je to aj skutočné, tak uf a držím prst, nech sa život ukľudní
 fotka
zuzanne112  25. 7. 2012 14:43
ty máš naozaj dieťa?
 fotka
niina  25. 7. 2012 15:45
@matwejo : čo taký povzdych?

@adsy : boli. Nechali si nás na pozorovaní, no už je to v poriadku. Síce zašitá hlava a mierny otras mozgu ale inak v pohode.

@zuzanne112 : áno mám dcéru

@corvuscorax : kiežby to nebolo skutočné ale áno je. ďakujem a som rada, že sa článok páčil
 fotka
zuzanne112  25. 7. 2012 15:47
tak keď porovnám môj život a ten tvoj a pokiaľ máš naozaj 17 rokov. tak som v neskutočnom údive..držím palce!
 fotka
niina  25. 7. 2012 15:53
@zuzanne112 : no hej mám 17. a je zbytočné porovnávať, každý máme iné trápenie. niekto také niekto zas onaké ... no raz bude všetko fáájn a ďakujem pekne
 fotka
cherry159  25. 7. 2012 16:38
potajme čítam tvoj blog už hodnú chvíľu a celý ten čas mám chuť ti poslať nejaké objatie a silu do každého ďalšieho dňa. Slečna, ty si naozaj silné stvorenie a tvoja dcérka má stopercentne tú najlepšiu mamu akú by mohla mať. Zjavne ju veľmi ľúbiš. Obdivujem ťa. A nezaslúžiš si to všetko. Ale priebeh vecí nezastavíš a tak ti len želám nech už naozaj môžeš len užívať si dni s dcérkou, bez všetkých tých problémov navyše. Tvoja Kajka bude na teba jedného dňa veľmi pyšná! A ja už teraz smekám klobouk.
 fotka
matwejo  25. 7. 2012 17:40
povzdych, ze to bolo dojimave a podobne ...

nezavidim ti ten bordel cely, ale klobuk dolu, ze to beries tak ako si pisala tuto kusok hore, ze raz bude vsetko fajn
10 
 fotka
godeye  25. 7. 2012 18:15
asi Ti to moc nepomôže, ale posielam objatie tak na dialku a pevné nervy, vela šťastia a zdravie pre maličkú aj pre Teba
11 
 fotka
ubosko  25. 7. 2012 18:45
Prečítal som si to ale ľútosť neprišla.Ja jednoducho nepochopím dievča čo lenlen že skončí základnú školu už má potrebu hrať sa so zasranými plienkami a starať sa o rovnaké decko ako je sama,len pozdejšie narodené.Na taký posraný život má baba čas po 25 roku a vyššie,dovtedy by si mala užívať života aj svoju mladosť.Ale to bude asi preto lebo vy mladší si myslíte že súlož patrí k prioritám života a nedomyslite dôsledky.Otec je hlupák ale nečuduj sa mu.Pravdepodobne ho tiež sere tvoj posraný život.
12 
 fotka
mygate  25. 7. 2012 19:41
Marne sa snazim napisat nejake slova podpory ci utechy,lebo vsetky na svete asi nestacia.

Preluskal som si aj dalsie veci od teba a chcel by som napisat ze sa to dobre cita..ale to si odpustim,skôr-velmi dobre pises.

Nastastie vo vesmire funguje rovnovaha a raz sa to vsetko zmeni, tak,ze sa od stastia poseries. Niekedy sa vsetok bordel proste nakopi a vyzera to, ze ani neskonci.

Hlavne nevesaj hlavu,nesmut a ber to z nadychmi,ono to totizto velmi posilnuje dusu,ale to asi velmi dobre vies kedze podla mna si silna a...ale ved vies sama.

Drzte sa dievcence a Ninka-keby bolo uz moc zle, tak kric.

Z plneho hrdla a kludne aj hore do neba,mozno sa len dlho nepozrel tymto smerom.
13 
 fotka
nancy456  25. 7. 2012 19:54
klobúk dole ako si vedieš
14 
 fotka
adsy  25. 7. 2012 21:29
@niina to mi je ľúto, že si si ešte aj týmto musela prejsť
15 
 fotka
jessminka  25. 7. 2012 22:28
ostalo mi ťažko po prečítaní tohto článku... máš ťažký život, veľmi ťažký... ja dúfam, že konečne sa to všetko obráti k lepšiemu a bude už len a len dobre. Pre teba a tvoju maličkú...
16 
 fotka
wicki  25. 7. 2012 22:50
@ubosko Ani poriadne nevieš čo sa stalo,prečo má to dieťa a nadávaš jej tu. Ja si myslím,že je obdivuhodné,že nešla na potrat a malú si nechala.

Ako sa hovorí, neodsudzuj nikoho kým si neprešiel aspoň deň v jeho topánkach.
17 
 fotka
miaja  26. 7. 2012 00:01
18 
 fotka
gagrr  26. 7. 2012 01:44
Mám tiež 17 rokov, ale keď si predstavím, že by som toto mala zažiť ja... nezvládla by som to. Obdivujem ťa a držím palce, aby sa veci čím skôr dali do poriadku.
19 
 fotka
mcvpn  26. 7. 2012 01:48
otec, neotec, ja by som to riešil s políciou! A držím Ti palce!
20 
 fotka
ubosko  26. 7. 2012 09:33
@wicky som dosť veľký na to aby som vedel čo sa stalo a prečo má dieťa.Nemá ho predsa preto že frajerovi oprala slipy.Jednoducho si posrala život tým ,že súloží a o nejakej ochrane pred neželaným tehotenstvom nemá ani šajnu.A nenadával som jej.A teraz ešte nie ale za pár rokov decko skončí u starých rodičov a ona sa bude na diskotéke zabávať s rovesníkmi,ktorí majú viac rozumu a užívajú si života.Poznám X takých prípadov ale česť výnimkám.
21 
 fotka
niina  26. 7. 2012 11:43
@cherry159 : ďakujem veľmi pekne, niekedy keď je naozaj veľmi zle, tak aj také to "online" objatie má cenu zlata. Nie som ani najlepšia mama na svete, a nie som ani silná. Ja sa len snažím zvládať to, čo mi život nadelí, lebo nemám na výber. Milujem ju a dala by som aj vlastný život za to len aby sa ona mala dobre



@matwejo : vieš, nech je to akokoľvek ťažké, vždy sa radšej snažím presviedčať samú seba o tom, že nič zlé netrvá večne a že raz príde aj to dobré, ako by som mala neustále rozmýšľať o tom aké to je zlé a podobne .. žiť pre koho mám, tak mi zostáva už len prekúsnuť to zlé, a počkať na to dobré
22 
 fotka
niina  26. 7. 2012 12:35
@godeye : ako som písala vyššie, niekedy má aj také to napísané objatie cenu zlata

ďakujem veľmi pekne



@jessminka @nancy456 @mcvpn @gagrr @wicki : vďaka
23 
 fotka
niina  26. 7. 2012 14:30
@ubosko : Nikto ti nekáže ľutovať ma. Nepíšem to sem preto aby ma niekto poľutoval, ale preto lebo častokrát sa mi po tom čo sa proste vypíšem, uľaví.



Dobre v niečom máš možno pravdu, ja ti ju nezazlievam. Vedela by som si to predstaviť aj inak ako tak, že mám dieťa v 17tich, ale tak stalo sa.



Bez ohľadu na to či som bola alebo nebola naivná hlúpa 15ka, za svoje činy beriem plnú zodpovednosť, na rozdiel od otca môjho dieťaťa, ktorý ju ešte poriadne ani nevidel a neukázal sa ani na pohrebe svojho vlastného syna, Kajkinho dvojčaťa.



A predstav si nie moje dieťa neskončí o pár rokov pri starých rodičoch. Za prvé je to moje dieťa a nie žiadna hračka ktorú si odložím do úschovne (k starkým) kedy sa mi zachce. Tým, že som sa rozhodla na ten potrat neísť som sa rozhodla aj pre zodpovednosť, ktorá sa viaže k slovu mama. a za druhé ono vlastne starých rodičov ani nemá. Rodičia jej otca o nás nechcú ani počuť a tvária sa, že vlastne vôbec ani neexistujem, takže tam sa o tom, že by sa niekedy mali oni správať ako starký hovoriť nedá a z mojej strany ja mamku nemám a otec ak bude takto pokračovať tak tiež to s ním nedopadne slávne



a presne ako píšeš v poslednej vete "česť výnimkám", neodsudzuj človeka len preto koľko má rokov. To, že mám 17 ešte neznamená, že nedokážem byť dobrou mamou. Dala by som jej aj to posledné, je to predsa moje dievčatko. Ja práveže poznám X prípadov kedy sa žena hoc aj 40 ročná doslova nemala právo nazývať matkou, vzhľadom na to ako sa k tomu dieťaťu chovala.



Každopádne, vďaka za názor.
24 
 fotka
niina  26. 7. 2012 15:08
@mygate : ten hore asi má trošku iné starosti no

a ďakujem pekne



@drejka : niekedy sa to nechce veriť ani mne a to to sama prežívam Ďakujem, verím, že sa to obráti na to dobré čo najskôr a čo sa týka tej nemocnice ... tak riešili ..
25 
 fotka
tequila  29. 6. 2021 17:03
dufam, ze tvoj foter uz cucha fialky odspodu
Napíš svoj komentár