„Mami? Som doma“ zakričala Niki od dverí, „Oh ty telefonuješ tak sorry nevedela som, nedaj sa rušiť“ povedala potichu, kývla mame na pozdrav a gestom naznačila, že jej ďalšie kroky vedú do kuchyne.
„Musím končiť. Áno prišla Niki. Aj ja teba, ozvem sa neskôr, tak pa.“
„Ahoj dcérka, ako bolo v škole?“ „No asi nie veľmi dobre “ odpovedala si v pri pohľade na dievča v duchu.
V tom jej však už odpovedala aj Niki.
„O ničom mami o ničom a si píš, že by som to vedela vyjadriť aj krajšie, ale bojím sa istých sankcií na vreckovom v prípade, že použijem to slovo na p takže si ho prosím domysli“ povedala s plnými ústami a pri pohľade na maminu prekvapenú tvár sa neubránila úškľabku, pri ktorom nekontrolovane vypľuvla kúsok zmrzliny čo mala v ústach.
Zuzane stačil len jeden pohľad na to, aby vedela, že ju čaká zas nejaký siahodlhý trošku poprerábaný príbeh jej drahej dcéry, ktorá sa ako vždy v podobných prípadoch snaží všetkých presvedčiť, že ona je vo veci to najväčšie neviniatko pod slnkom a všetko a všetci okolo nej jej len ubližujú.
Samozrejme neprávom.
„Tak mladá dáma spusť“ pritom si už sadala za stôl oproti nej a brala jej z ruky lyžicu so slovami „a toto si nechám pre prípad, že by si mi niekedy chcela poďakovať za to, že si vďaka mne v onen deň presnejšie ...“ provokatívne pozrela do kalendára na stene, pričom Niki len prevrátila očami a vložila si do úst ďalšiu dávku zmrzliny, „v onen deň presne 18teho septembra nepribrala asi tak kilo dva vďaka tvojej neprekonateľnej túžbe riešiť problémy jedlom, a nie hocijakým- dokonca vysokokalorickou zmrzlinou plnou cukru. Asi fakt chceš vyzerať ako tá tetka z toho filmu čo dávali v telke minulý týždeň pamätáš?“ odmlčala sa.
V tom sa Niki rozosmiala. „To myslíš Baby mamu hej?“
„No čo sa smeješ slečna, napredujeme napredujeme, už ti nechýba veľa a budeš vyzerať presne ako ona.“
„Nebudem“ snažila sa protestovať, no to sa už obe smiali pri spomienke na zábavné sobotňajšie popoludnie zakončené spomínanou komédiou.
V tom Zuzana vstala, „ môžem?“ ukázala prstom na kelímok so zmrzlinou. „Nie. Nikdy! Budem ho brániť telom aj dušou aj keby som zaňho mala dať život“ vysúkala zo seba Niki a so smiechom obíjmajúc malý kelímok hľadela na mamin prekvapený pohľad.
„Nie nepreskočilo mi mami, tak dobre tu máš“ položila ho na stôl a obrátila sa znovu ku stolu, aby spustila ďalší záchvat smiechu.
Po chvíľke už obe sedeli za stolom. „Ach mami trhá mi srdce keď si spomeniem na to, ako kruto si ho zatvorila do tej mrazničky. Ty nemáš city“ rozosmiala sa Niki.
„Dobre dobre už dosť“ ukončila debatu jej mama a tým zjavne dala najavo, že sa ide riešiť niečo dôležitejšie.
„Tak čo sa stalo Niki, čo taká nálada?“
„Nič“
„Notak Niki hovor“ snažila sa ju posmeliť mama „Porozprávame sa, vymyslíme nejaké riešenie, nech sa stalo čokoľvek.“
„Nestalo sa nič, naštval ma Gajdoš“
„Profesor kreslenia? Mala si niečo zle na tej úlohe? Alebo boli na chybe tie miniatúrne farbičky?“
„Nie mama farbičkám nič nebolo a ani tej úlohe ale on tú úlohu poslal bez môjho vedomia na súťaž“ povedala a buchla päsťou do stola.
„No a?“
„no a? mama preboha počúvaš sa čo hovoríš? veď ten výkres bol strašný. Bolo to načarbané behom polhodiny. Bolo to otrasné a on to poslal do Blavy a ešte sa ma ani nespýtal.“
„podľa mňa dcérka to bolo pekné, a keď mám byť úprimná, myslím si, že sa ťa nepýtal preto, lebo vedel čo by si mu povedala. Respektíve vedel to, že by si bola proti. On je profesor, nechaj ho robiť si svoju prácu. Keď si myslí, že to bolo dobré tak to bolo dobré.“
„Fasa takže ešte aj ty buď na jeho strane!!! Super fakt super moja vlastná matka je na strane zakomplexovaného kreténa ktorý na mne sedí, namiesto toho aby sa aspoň raz v živote zastala mňa, svojej vlastnej dcéry!! Chcem ocka!!! “ kričala.
V tom jej však do reči skočila Zuzana o niečo tvrdšie než mala v úmysle „milostivá slečna si láskavo začne uvedomovať čo hovorí a žiadne „fasa“ a podobne v mojej prítomnosti už odznievať nebude je ti to jasné?“ Niki mlčala no pocity v nej vreli, „A čo sa týka tvojho otca, viem že ti chýba, obom nám chýba ale musíme žiť ďalej“ v tom to už Niki nevydržala a vybuchla do hurónskeho kriku.
„Žiť ďalej? Tak si ži, ži si ako chceš ale ja bez ocka žiť ďalej neviem. On bol jediný kto ma mal rád!!“ kričala a plakala zároveň.
„Niki dievčatko moje to nie je pravda aj ja ťa mám rada“ skočila jej do reči no v tom sa Niki ešte viac rozkričala.
„Nemáš ma rada!! Nemáš ! keby si ma mala rada tak by si ma aspoň občas objala. Ocko to robil každý večer pred spaním, no to ty samozrejme vedieť nemôžeš lebo ti bola vždy prednejšia robota ako vlastná dcéra“
„Niki to nie je pravda, niekto musel zarábať keď ocko ochorel“
„No aj keď ochorel aj tak sa mi venoval viac ako ty!! Kedy si ma ty naposledy objala? Kedy?“
Zuzana mlčala. „No tak kedy ty slávna mamička?“ na vyslovení posledného slova si dala záležať. Chcela aby ju bolelo, aby ju bolelo tak ako celé tie roky bolela ju jej neprítomnosť keď ju najviac potrebovala.
A podarilo sa.
Zuzane v zápätí začali tiecť z očí slzy. V tom vstala a pokúsila sa objať svoje jediné dieťa, nebol to však dobrý nápad. „Nechaj ma! Už je neskoro“ kričala Niki „nenávidím ťa!! Chcem ocka! Škoda, že si nezomrela namiesto neho, on ma aspoň mal rád.“ Odsotila ju od seba a vybehla hore do svojej izby.
Po tejto vete to Zuzana vzdala, vedela, že súboj je prehratý.
Sadla si za stôl a plakala. Najhoršie na tom bolo to, prečo plakala.
Plakala preto, lebo vedela, že Niki má istým spôsobom pravdu. Otec jej v posledných rokoch nahrádzal aj mamu, a to sa nikdy stať nemalo.
*Ach Štefan, kiežby to bolo naopak. Kiežby si bol teraz tu a ja tam.* pomyslela si.
Pri spomienke na nebohého manžela ju pichlo pri srdci a oči jej zalial ďalší vodopád sĺz.
„Ani ja to nemám také ľahké dcérka, ani ja“ povzdychla si a znovu sa rozplakala.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adsy
18. 9.sept. 2011 20:07
úžas
Napíš svoj komentár