Čauky mňauky ahojky milí (ne)čitatelia, neway je späť aj so svojím posolstvom na záver! Čítajte dalej a dozviete sa viac!

Dnes to nebude ani vtipné, ani smutné, ani búrlivé, ale nostalgické ba priam historické..

Dovoľujem si jemne naznačiť, takto zhurta, prirodzene tak, aby som nepoškodila naše jemné čisté srdcia, že je tu opäť ten čas, ked sa naše poloprázdne vyprázdninované duše vracajú bek tu skúl, nazvime to takto jazykom tínejdždrov. A pri tejto príležitosti som bola dnes poobede SEČ násilne prinútená vypratať si bordel v izbe (to, že ja to za bodrel nepovažujem, nijako nezavážilo pri zverských úmysloch ososby, ktorá zdieľa moje práva).

A to je predmetom môjho dnešného blogu

Plánovaný postup bol takýto: z každej poličky vyhádzať veci/tvory tam zažraté, utrieť prach, pretriediť veci vyššie spomínané a v lesku a čistote uložiť ich naspäť na pôvodné miesto. Pustila som si na plné gule nejakú mjúzik, vyhrnula som si rukávy.. (dobre klamem, bola mi zima, tak som si musela dať ešte mikinu a hor´sa do práce!

Pôvodne som si myslela, že to len tak odfláknem, ako vždy, ale čuduj sa svete, pri veciach, ktoré som objavila, som skončila moje dnešné Veľké Letno-Jesenné Upratovanie o pár hodín neskôr

Štyri poličky som mala kompletne zahádzané starými zošitmi, knihami, papierami aj papierikmi, textami pesničiek, krížovkami a rôznymi inými nepotrebnými vecami. Všetko som si vyhádzala na posteľ, všakáno komu by sa pri tom chcelo stáť, a začala som Proces

Našla som všetky moje staré zošity (staré rozumej, posledný ročník = posledné aktuálne zošity).

Našla som môj famózny všade známy zošit z dejepisu, otrhaný, bez toho tvrdého obalu, ale stále žije! Spomenula som si, ako som sa za celý rok neučila ani ho..blinu z dejepisu, len nárazovo pred písomkami, nejako veľmi ľahko mi pretiekol tento predmet pomedzi prsty posledný rok

Našla som toľko obchytaný, potom predpísomkových stresov premočený zošit z bioly (z lásky k sebe som v ňom ani nelistovala). V euroobale som zase našla uchované pre dalšie generácie (rozumej: brat) toľko nenávidené, v blogoch spomínané, ale nakoniec zvládnuté na 100% (áno nemôžem sa tým prestať chváliť latinské názvy pre život nevyhnutných bylín.

Našla som všetky moje písomky z fyziky!!! Chvíľku som si poorgazmovala nad tými zopár jednotkami čo sa mi ani neviem ako pritrafili a bojovala som so sebou vyhodiť tie trojky a iné môjmu srdcu neblízke vysoké numery, ale nakoniec som ich len kajúcne strčila späť do zošita. S ktorým som taktiež zvádzala kruté boje o jeho nenápadné zneškodnenie utrhaním na smrť, rituálnym upálením či obyčajným vyhodením.

Našla som poloprázdne zošity z chémie a geošky s postrkanými miliónmi papierikmi a ofotenými textami v nádeji, že raz ked budem mať čas, dopíšem si poznámky

Vytriedila som si všetky perá a neveriacky som krútila hlavou nad tým, koľko sa ich zrazu odkiaľ nabralo, ked počas roka som skoro stále mala jedno jediné pero a aj to nebolo moje

Našla som všetky moje papiere s výpočtami, rysovaním, niektoré od zlosti zúrivo vyšklbané, iné precízne napísané, ách koľko námahy som vynaložila kvôli mojim školským výsledkom.

Našla som aj diplomy z klokana asi z posledných štyroch rokov dokonca som našla aj zadania z nejakého roku a potláčala som nutkanie nechať si to, aby som vypočítala úlohy za päť bodov, z ktorých väčšinu ako sa dobre pamätám, na klokanovi niekto tipol a potom tieto „overené“ výsledky sa posúvali znakovou rečou/smskami na opačný koniec triedy/chodby a potom to prekvapenie, že všetci máme rovnaký počet klokaníkov.

A to sa už posúvame hlbšie do minulosti v priamke času. Našla som svoje slohové zošity spred asi troch rokov, čo som listla, tak to som vedela po sebe prečítať. Ale tie trapošiny čo tam boli, hrôza des

Našla som aj asi 40 čísel francúzskych a anglických časopisov, ktoré sme si objednávali zo školy, aby sme na hodinách malo čo robiť. Kedže som neprečítala ani pol článku z ani jedného čísla, lebo sme nestíhali ani učebný plán, rozhodla som si ich všetky nechať s tým, že si ich začnem poctivo v pravidelných intervaloch čítať, aby som zlepšila svoje komunikačné schopnosti. Potom mi to niekto pripomeňte dobre?

Našla som aj kartičky, čo so si raz dáááávno urobila, ked som sa sama so sebou dohodla, že sa naučím všetky hlavné mestá. Začala som strednou Amerikou a takými štátmi ako Honduras (Tegucigalpa), Belize (Belmopan), Salvador (San Salvador), Guatemala (Guatemala), Kostarika (San José) – to píšem spamäti, fakt som sa to chcela učiť, ale nejako som ostala len pri tomto teda, niežeby som nevedela iné hlavné mestá áno? Ja som múdra, nemyslite si hanlivé myšlienky

Našla som malý zošit, do ktorého som si písala neznáme slovíčka z jednej francúzskej knihy, čo som začala čítať ked som sa franinu učila asi dva roky príliš som si fandila, usúdila som podľa počtu slovíčok a nervózneho sklonu písma, že som veľmi rýchlo skončila

A našla som aj obáločku, z ktorej som chytila veľký záchvat smiechu ked sme prvýkrát preberali na chémii uhľovodíky, dostali sme bojovú domácu úlohu a to vystrihnúť si biele a čierne kruhy, tj vodíky a uhlíky. A potom na hodine a pri odpovedi sme z nich mali skladať rôzne typy uhľovodíkov. A zápalky mali byť vzájomné väzby ešte sa pamätám, ako nám stará kázala, aby sme sírne hlavičky zápaliek doma odsekli, aby sme predišli nebezpečenstvu na hodine

Pobavil ma taky jeden dobre starý papier, ešte z časov, ked som chodila na karate, to môže byť – 8 rokov dozadu? Sú tam pokreslené pozície nôh s názvami pri kate, to je, ako by som to, nejaký súbor cvikov alebo čo, neviem ako to mám vysvetliť ale pamätám sa, že ten papier dlho visel na chladničke, aby som to mala na očiach. Ojjj ako som to vtedy neznášala chodiť na karate

Toť vsjo, našla som ešte aj kopu iných vecí, ale už sa mi to tu nechce vypisovať. Dnes som proste mala nostalgické odpoludnie, užitočné dokonca teraz mám poloprázdne poličky, všetko som vyhádzala a počítam tak, do dvoch mesiacov je ten bodrel späť, všakáno

Jáj, a ešte posolstvo na záver, pre tých ktorí mi skočili na lep:

Upracte si izby deti.

Ďakujem za vypočutie, sí ju lejtr vaša neway

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
chiflada  30. 8. 2008 19:00
vazne by som si izbu mala upratat ale nechce sa mi



inak ma dostal pozdrav cauky mnauky, pocuj toto pouziva len zopar bab z beznych blaznov ja mam dojem ze ta vazne poznam
 fotka
kometka  30. 8. 2008 20:03
jooj, tak to poznam. ja ked sa dostanem na konci prazdnin k akemusi chabemu pokusu o upratovanie(tento rok akosi este nebol cas) tak zasadne skoncim na prvej policke z troch pri citani papierikov, ktore sme si posielali s kamoskami, v snahe spestrit si niekore velice nudne hodiny
 fotka
joelina  30. 8. 2008 21:16
ja si musim moju skolsku skrinku upratovat asi raz za pol roka-rok, lebo co sa tam mne nahromadi papierov a somarin to ani mozne neni ale ja to robim rada, prave preto, ze si vzdy spomeniem na rozne skolske zazitky a niekedy najdem tolko pisomiek, ze sa mi nechce verit, ze som ich tolko zvladla na jednotky a to mam pocit ze sa skolou len tak klzem
 fotka
ink  31. 8. 2008 01:08
hmmm... to ja idem na vysku, a police so zositmi som neupratoval asi od prvaku na strednej. (vyhadzana polica pri hladani knih vo stvrtaku sa nerata)

Nastastie sa mi ale teraz uvolnila skrina po tom, co som ten kram co sa dal kedysi nazvat pocitacom, a ktory prekazal na mojom stole posunul sestre. (teraz ma ona ten kram na stole. ale aj s mojimi 5.1 )

Ale zasa mam kopu miesta pre skrypta... Och Boze! Ze skola!
 fotka
boxer161  31. 8. 2008 12:54
spokojne ti hovorim...tento blog bol pre mna ako déja vu
 fotka
cruz89  23. 9. 2008 21:43
Ja mam take upratovacie eksn stale raz v mesiaci vacsinou nedelu...tiez stale ponachadzam vsetko mozne a za kazdym si pripadam starsi a starsi a voec ma to netesi
 fotka
saddath  9. 10. 2008 17:29
ty si fakt dlho neupratovala

pekný blog
Napíš svoj komentár