Chcem už 1984-filmsession a gramosession a mullersession. Alebo len také pivs sešn, nielen v pondelok, pod televíznymi novinami, slabou žiarovkou a cestou stretnúť v.-u mamu. Dorobiť ten správny darček, budeme nedvíhať telefóny a vzájomne sa kontrolovať, aby sme potom nemuseli stopnúť neverendning story v tom najlepšom. Prestaneme vyšilovať z tých dvoch naj, ktorých si už nevezmeme za mužov, lebo ked sme sa vybrali v pohodový víkend na slovenské more a ja som sa bála, veľa som rozprávala, strašne sa blýskalo, p. ma učil ako na techno, triasla som sa od peny, a ráno ste predsa aj vy boli mlčky socky, a nazvali ste to inými slovami. Silné nutkanie stále (niečo) riešiť, pretože nič nie je v pohode, komunikácia žiadna a so svojimi problémami si nezačínam. Lámu sa mi čupa-čups, odpinkávam loptičku skôr ako dopadne, no neprchám už pred, ale po.



Páčia sa mi dámske jazdy, ktorých je stále menej, bavíme sa o chlapoch a o lete, o fotkách ako spíš na festivale, alebo ako hľadáš stratenú topánku a nájdeš dve iné, trojzmysly o pýche a pádoch, o rusku a práčkach, že to nie je tak, ako to vyzerá, zatvárame osy do pohárov, pretože neznášaš žltú a o tom, kto ho miluje. Šaty na stužkovú, budeme krásni a tváriť sa dospelo, sme tu najdlhšie a o rok budeme absolventi, možno sa stretneme s inými od nás v prahe a brnku a bratislave, alebo tu doma, nájdeme si nové mestá, ale detské ostanú a ak nepôjdeme fandiť hokeju, tak si ho pozrieme niekde pri podchode. Žúry v modrom dome, nohy v bazéne, slnko za chrbtom a fľašky pri nás, polievame ti trávnik, nebojíš sa o svoj biely gauč, v autobuse ujo otto o švajčiarsku a nám sa chce tak strašne vypadnúť.



Zaspávanie pri otvorenom okne, kedysi tam miesto škôlky bol len močiar a žaby a cítili sme sa ako u babky, ked sme si z foteliek a deky a stavali bunkre, počúvala som dážd na plechovej podstrieške a vozili sme sa na traktore pri vyberaní zemiakov. Teraz je aj tá najmenšia veľká, so slúchatkami na krku, spolu jedávame opečené krídelka a s jej bratmi sa omotaná dekou červenajúc rehocem nad májovou nocou, tour de sp., o človeku v bielom a jahodové kalipo. Nový internátny život v mojom meste, okružné dochádzanie a potom domov na lesy. Jedávame čučoriedky, tie tiché vody čo brehy myjú, fotím krásne fotky a strašne ma mrzia tie odrastene kyptíky, začať sa tešiť ako budem na leto súčasťou celku a spoznať konečne puzzlového k. spolu s inými svišťami.





Mám k vám vzťah, ale proste mi to nejde.. potrebujem svoju inkubačnú dobu, aklimatizovať sa v chaose a rozlišovať (ne)potrebný zmätok. Ako zuza v tom filme, ktorá chce všetko a nestíha nič, neustále uteká a všetko jej uniká.


Daj ma o dve slabiky dopredu..

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
joelina  2. 9. 2009 19:25
ešte to asi nebolo ono, bude inkubačná doba, niekdy určite.

mám veľmi rada tvoje blogy. a poď na icq, chcem ti prezvoniť, len zas mám mobil niekde mimo, neviem kde.
 fotka
joelina  2. 9. 2009 19:28
a bunkre! ja som macher v stavaní bunkrov!
 fotka
cerwik  2. 9. 2009 20:11
tak to nebol len fám, že neway píše skvelé blogy! Nie nadarmo je jendou z mojich obľúbených a 1984 je rok alebo Orwell? Lebo ak Orwell, tak jednoznačne si daj book-session.



A na Richarda sa ťa budem pýtať. Obšírnu odpoveď potom si prosím
 fotka
akuska  2. 9. 2009 20:14
neviem či sa to hodí ale tá veta s ruskom a práčkami ->
 fotka
elwinko  2. 9. 2009 22:20
 fotka
nonormal  14. 9. 2009 15:03
...staršne zaujímavý blog. Sprvu sa mi to zdalo byť staršne rozhádzané, chaotické, ale už po chvíli sa z toho vykľuli také zvláštne pocity, úžasné myšlienky a úplne úprimné myšlienkové pochody... putuješ k oblúbeným autorom...
Napíš svoj komentár