Pochmúrne svitanie...sobotná bezduchosť...
Som unavený...neviem, či spím, či sním...prehadzujem sa...živé sny ma strhávajú z polospánku....Vonku je ešte tma...spotené
tričko sa na mne lepí...želám si, aby už bolo svetlo....Zavriem oči, a o chvíľu ma budí sestrička s infúziou...vonku je svetlo...
Celý deň premýšľam...kde som spravil chybu?...prečo sa mi toto všetko stalo za tak krátke obdobie?....Nenachádzam odpoveď...
So "spolubývajúcim" sa o týchto veciach nebavím...som rád, že je tu somnou...rozptyluje ma od týchto depresívnych stavov...
Myslím...stále...na ňu...na to, prečo som tu v tejto zastaralej nemocnici...dávam si veci dokopy...premýšľam...nejde mi to...
Jediné, čo viem...som zdravší, než si myslia...verím tomu...nič ma nebolí...majú ma tu zbytočne...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár