TOto je veľmi umelecká úvaha a vyjadrenie svojho názora. Čiže zas nejaká blbosť do školy

Škola – základ života

Načo nám je škola? To je otázka ktorú si položí každý študent, pri zlej skúsenosti v škole.
Ale ja sa pýtam, aj keď ma nepostihla žiadna tragická školská udalosť. Väčšina žiakov by odpovedala jednoducho a výstižne, na nič. Čo by aj mohla byť pravda, ale predsa sa pokúsim nájsť nejaké rozumné riešenie na túto dlho nezodpovedanú otázku. Samozrejme aj ja som sa tešila na školu, ako škôlkarka. Ale postupne som zistila o čom vlastne škola je. Ešte doteraz si pamätám tie obavy, ktoré som cítila na zápise do školy, keď som prvýkrát zasadla do školskej lavice. Vtedy sme nevedeli čo nás čaká či už v živote alebo v škole. Potom však prišla prvá zlá známka, prvé zlé skúsenosti a dopracovali sme sa od obdivu školy k nenávisti. Zistila som že nie je všetko tak ako si ja zmyslím a v živote, v škole sú i pravidlá. Tak ma škola vychovala a vychováva každého. Myslím si, že škola nie je len o vzorcoch z chémie a poučiek z matiky, ale o spolunažívaní. O tom ako prežiť s vašim susedom v lavici, čo ja mám občas naozaj ťažké. V škole sa naučíme tie veci ktoré budeme v živote potrebovať, aj keď sa nám to teraz nezdá. Tu máme príležitosť spoznať veľa ľudí kamarátov i nepriateľov... Naučiť sa aspoň trochu z toho čo nás čaká v živote. Základná škola, teda základné vedomosti. Naučia nás ako spočítať rohlíky v sáčku a ako vypočítať koľko nám vydajú v obchode. Škola nás v podstate naučila všetko dobré i zlé čo doteraz vieme. Škola formuje nielen naše vedomosti ale nás samých. Máme tu učiteľov, kamarátov, nepriateľov, spolužiakov a každý z nich ovplyvnil náš život, našu osobnosť. Aj keby podľa môjho skromného názor škola chýbala len málokomu, predsa ju tu máme. A predsa nás niečo naučila. Nie z každého kto chodí do školy sa stane génius, no úprimne povedané, bez nej by sme boli ešte viac sprostý ako sme teraz.
Škola, základná škola, radosť z prvého napísaného písmenka, sklamanie z prvej päťky, z prvého zápisu, čisté vysvedčenie, a potom sa tešíme už aj keď neprepadneme, prvé sklamania, hádky, kamarátstvo to všetko pre mňa znamená škola. Ťažko sa k mi k tomu priznáva ale škola nám tu asi nie je na nič.
Tak postúpime zo základnej školy do tej skutočnej školy v ktorej nie sú prísny len učitelia, ale všetci, do školy života.
A keď vás ešte ani toto nepresvedčilo o ako takej dôležitosti školy, tak aspoň budeme mať na čo spomínať.





Moje budúce povolanie

Ako žiaci deviateho ročníka si vyberáme stredné školy, podľa našich záľub či uváženia našich rodičov. Postúpime do ďalšej etapy života. Mali by sme si vybrať naše budúce povolania.
Ale dokáže sa 15 ročný študent rozhodnúť o tom čo bude robiť celý život? Samozrejme ako malé deti snívame o rôznych povolaniach a o našej budúcnosti. Ale keď stojíme pred rozhodnutím tak už nemáme také jasné predstavy.
Ako dieťa som aj ja snívala o rôznych povolaniach ako každý, ktoré trvali len pár dní. Ale ani jedna moja predstava netrvala tak dlho aby som si ju zapamätala. Okrem jednej. Dlhé roky som túžila po neobyčajnom zamestnaní, ktoré nepoznalo každé dieťa v škole. Nebola to žiadna modelka, speváčka učiteľka či tanečníčka po čom túži každé dievča. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som veľmi dlho túžila po profesií poradcu v NASA. Kto by si to bolo mne pomyslel? Tohto môjho cieľu so sa však po podrobnejšom oboznámení s fyzikou vzdala. A to o matike ešte ani nehovorím. Teraz by som sa mala priznať k nejakým reálnym cieľom, takých však nemám veľa. Keďže profesie spojené s matematikou môžeme vylúčiť, ostanú mi asi jazyky a práca spojená s ľuďmi, pretože vysedávanie v kancelárii naozaj nie je pre mňa. Vychádzajúc z tohto som sa rozhodla pre profesiu psychologičky. Myslím že je to niečo čo by som zvládla. Už aj teraz pre niektorých fungujem ako poradňa, takže to nebude také ťažké. Chcem nejako pomáhať ľudom okolo mňa dať niečomu tomuto svetu, aby som mohla zaspávať s myšlienkou, že dnes som niekomu pomohla. Každého by napadla milá lekárka ktorá pomáha ľudom v chorobáyt. To mňa však nenapadlo ani na okamih, pretože pri pohľade na krv sa cítim ešte horšie ako by som sa cítila pri počítaní vzorcov v NASA.
Neviem či sa mi bude dariť so svojim cieľom, ale pokúsim sa ho aspoň udržať.
;

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár