Už v minulosti sa ľudia ukázali ako egoisti, ktorí nedokážu a hlavne nechcú počuť inú pravdu okrem tej svojej. Svedčia o tom milióny a milióny ľudí, ktorí za to, že nesúhlasili s názormi a postojmi tých bohatších a vplyvnejších, ucítili šibeničnú slučku na svojom krku. Čo takto príbeh o Galileovi? „A predsa sa točí!“ Štyri slová boli verdiktom na hranici, kde bol upálený. A čo nepochopiteľné zabíjanie mladých chudobných dievčat, ktoré mali príliš pekné tváričky? Ževraj bosoráctvo... Inteligencia snažiaca sa prekričať svet pravdou? Ževraj zrada krajiny... Kde bola vtedy spravodlivosť? Demokracia? Tolerancia či sloboda? Význam týchto slov nemal takú silu, akú sa im snažíme prikladať dnes. Ale snaha tiež nestačí...

Dnes už sa vo väčšine sveta ľudia síce neupaľujú ani nevešajú len za vyjadrenie vlastného názoru, no bohužiaľ, stále existujú krajiny, kde sú tresty smrti povolené a bežne zaužívané. Stále existujú krajiny, kde práva žien, homosexuálov, ľudí iného vierovyznania či farby pleti sú len márnym výkrikom do bubliny sebectva. Kde zmizol pojem altruizmus v dobe, ktorá sa tak rada pýši prívlastkom demokratická?

Psychické problémy, násilie a neskutočné trápenie. Prečo toto všetko musí niekto denno-denne prežívať znovu a znovu? Len preto že je trochu iný? Len preto že je černoch? Homosexuál? Nie je to normálne? Ale kto a kedy určil presné pravidlá toho, čo je a čo nie je normálne? Veď nemožno nikoho odsúdiť za to, že ľúbi! Aj keď možno osobu rovnakého pohlavia. Prečo za to neodsudzujú mňa? Veď tiež len ľúbim. Ale heterosexuálne, jasné, v tom je problém... Prečo je tu stále tá obrovská spoločenská a právna bariéra, ktorú medzi nich a spoločnosť stavia nevedomosť, ľudská hlúposť, predsudky či náboženský konzervativizmus? A práve kresťanstvo hlása rovnosť ľudí a lásku, ktorá má spájať ľudí. Kde zostali tieto prázdne slová pri homosexuáloch?

A čo takto obtrieť sa o interrupcie? No jasné, na jednej strane príliš kontroverzné, na druhej už príliš obkecané. To ma nezaujíma, budem kričať, pokým to všetci nepochopia a to bude pravdepodobne do konca môjho života, pretože niektorí ľudia si isté veci neuvedomia nikdy. Interrupcia je závažný krok a kto sa rozhodne toto peklo podstúpiť, nezabudne na to do konca života. Podľa mnohých ľudí je to zákrok, ktorý by mal byť zakázaný, pretože berie novému človeku šancu na život. Na jednej strane s tým musím súhlasiť, ale naozaj má matka podstúpiť tehotenstvo, aj keď môže byť počas neho ohrozený jej život? Život matky dvoch či troch detí za život nenarodeného dieťaťa? Je naozaj pre jej ostatné deti prospešnejšie stráviť zvyšok života v neúplnej rodine bez matky či dokonca v detskom domove? A čo ženy, ktoré otehotneli pri znásilnení? Väčšinou sa s tým len ťažko a možno i nikdy nevyrovnajú. Ak by mala táto žena ešte aj porodiť a vychovávať dieťa muža, ktorý ju znásilnil, ako si k nemu môže vybudovať normálny materinský vzťah? Dieťa sa stane každodennou ranou na tele, ktorá sa otvorí a zapáli pri každom pohľade na toto nevinné stvorenie.

Nechcem však, aby môj názor vnímal niekto ako obhajobu interrupcií či ich propagovanie. Chcem len, aby sa umelé prerušenie tehotenstva nestalo samozrejmosťou, ale niečím, čo musíme vedieť v určitých prípadoch vedieť rešpektovať. A čo je hlavné, aby ľudia okolo, najmä cirkevní predstavitelia, náboženskí fanatici a hlavne nekompetentní ľudia prestali vnucovať svoje názory ľuďom, ktorí môžu mať na vec iný názor a majú na to právo.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
insomnya  22. 4. 2008 20:10
Veľa dobrých názorov pokope. Škoda, že sa tým nič nezmení.
 fotka
nene  22. 4. 2008 20:21
mno ale dupnut som si mohla, aspon nieco, aj ked nikto nepocul

a dakujem
 fotka
insomnya  22. 4. 2008 21:08
Pozor! Dupaním si môžeš privodiť fraktúru stehennej kosti (táto informácia je bez záruky)
Napíš svoj komentár