Toto nie je smutná báseň

(Myslím si,
že spomínané nižšie,
neurčité,nepresne
vyjadril sa autor
-boha to znelo tak honosne,
no len už to,
proste,
lepšie to už nešlo,
-tak si predstav
mne drahý čitateľ,
že toto sú niečo ako marginálie,
akýsi ťahák od spolužiaka,
ktorý Vám ho vrúcne podstrčil
jeho zaň už vykázali,
ale Vám ešte čas tiká,
žmolíte ho v ruke
články v lone
a váhate:
ak jemu nie,
prinesie šťastie mne?
Prosto, len pripomínam,
toto nie je smutná báseň,
sľubujem.)

Zachádzam z betónky
do predohry lesa,
vyklíčené,
vyhasnuté rozbušky lekná
a črepinové protilietadlové púpence
vyťahujem si slúchadlá z uší
v nich pýši sa slimák,
teda trubica slimáčieho tvaru
naplnená kvapalinou,
do prázdna podávam nikomu ruky
ťahaj ma,
diery vykusujú imelá,
do, na prvý pohľad neprístupných temráv
a neónová priamka predelí mi zrak
na dokonalé polovice!

Ako taký glóbus, čo sa otvorí,
v ňom izolované, duté jadro:
nastrkané likéry, Portá a magazíny o cestovaní
na dne čarbanice nechtov,
reliéf, aký schytávajú len školské lavice
nasledujem ten žiarivý bod,
smerom k zabudnutým zákopom
nad dedinou,
dýcham ako,
panenský pokus na píšťalke
napojený na štvorvalec,
lebo sám sa snažím liečiť zo zápalu pľúc
lebo sám sa snažím a neviem či správne
a či sú to vôbec moje rozhodnutia
som dieťa
a neviem
čo sa to kurva deje
24 rokov
jedným okamihom.
Zavádzalo ma,
kráčať sám lesom
už by nestačilo?
Kam ma teda vedieš svetluška?
Kde a kto je náš cieľ?
a ona,
zhasla.

Prekvapene stŕpli mi ústa,
toto som nečakal,
že aká to deus ex machina
v pôvodnom význame,
mi preložila odpoveď
tak doslovne.

po hmate,
pobral som sa domov.

----------------------------------------
Vše, čo som zatiaľ napísal,
sa skutočne stalo.

 Báseň

1 0 1 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu