Pred 20 minútami

Prichytil som
seba/sa
ako sa zahľadievam
nešťastne namiesto kolena
modela Ota
do Emílie.

prebudil ma papierik
štúchnutim po ramene
na ktorom bolo napísane.

-Aj ty sa jej páčiš.
Nie som si tak istý.
-Ja som to videla že hej pred chvíľou
Jak ,kedy? šak sa na mňa ani nepozrela.
-To si len myslíš. (ja som videla a stačilo mi )

Prešiel po mne mráz a ja som skonštatoval:

-Vidíš a to je presne to čo je blbé na tom
že žijeme len skurvene raz.

-Ta, čo ti poviem ale,
neviem, či sa dá žiť iba raz.

To posledné čo Mirka napísala
sa mi zdalo strašne múdre.
Zložil som pripomienku do vrecka.
dal ruky na pentelku a dosku
prišlo mi strašne smutno
všelijako len nie na pohľad.

tváre
tvarujeme tajne
že súčasne kreslíme
v hladine periférneho videnia
nás do baliaceho papiera
nikto v
hale
hlave
nestáča
nevie že už sme spolu
a máme sa strašne radi.

Emília a ja sa ľúbime celú kresbu.

 Báseň

13 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu