Počúvam škvrkanie plochého bruška:
single, sóla, majstrovské soundtracky v ňom.
Ako školáčka sa dívaš cez záclonový závoj na ohňostroj.
Pleť sťa neposlušný LCD monitor,
na ktorom nie je čo opraviť,možno tak nájomcu.
Niekto tam smúti, niekto zas teší,
všade, len u nás,nie sú komunálne voľby.
Vyberám záložku, ocitám sa spätne,
niekde medzi Bagdadom a Teheránom.
Do časov kde sa dala kúpiť ako kozmetika,
len fosfor do očí ,pre mamičku i pre tatinka.
Nechcem sa ti už tajne pozrieť na zadok,
predsa bomby v tej pasáži, letia už aj na deti.
Ujdeš spred oltáru, narovnáš záves,lahneš si.
Prižmúrim keď mi dáš pusu,
niekde tesne vedľa, tretiu mihalnicu zľava,
si napalm, si antráx v obálke, si Ficova strana.
Predvádza sa, dáva si len s knihou načas,
ona už totiž dočítava dvojku.
Tak voľte, ľudia občas zbožní, občas drahí
my dvaja sme už do seba,
plus politicky rozhádaní.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
beatlesgirl
16. 11.novembra 2014 18:32
Hahah ten koniec sa mi paci
Napíš svoj komentár