Nežartujem od spánku po lebečnú os,
mal tak prievan, obalený do jaziev.
Nie tých sexy filmových,
ani romantických, jemných po obočí,
čo na tých poliach odvtedy už nerastie.
Ale ALA mlynček na mäso.
Opýtal sa, či si môže prisadnúť,
že tamtí ho vyhodili.
Radšej nehľadal som ten dôvod.
V očiach mal demenciu a láskavosť,
pod hánkami nastriekané grafity
ako v radoch rodia sa baráky,
surový-surové-surovosť.
Nebál som sa tak to risknem,
možno bude báseň.
Dali sme si vodku,
s tou aerodynamickou hlavou,
sa na ňu hodil sťa potkan na slané.
Až som sa hanbil, že pijem to isté
tak rozvážne, s úctou ale svižne.
Hovoril hrdelne ,koktavo
začal zhurta ale nie hrubo
a prekvapivo bez vulgarizmov.
"Radšej byť alkoholikom ako sockou."
Pritakal som.
Veď aj Bukowski to doporúčal.
No a dožil jak už dožil,
čo už,
aj keď na jeho náhrobku
nie je plurál množný.
Ako jeho susedia boli arménsky mafoši,
čo za jedno bongo,
namiesto ich syna šiel do basy.
Ako si pichal herák medzi prsty,
a potom všade,
kde sa mu ťahali,
modré nevinné linky,
na čo mu kamaráti polámali prsty,
aby s tým prestal.
Ako robil šoféra,
ale bránil sa:
"Ja som nevedel že budú strielať."
Ako sa snažil podrezať,
na pohrebe svojej matky.
Ako havaroval.
Len strom sa ho zastal
a tam ostala aj pointa,
schovaná
ako aj jeho ľavá strana,
hemisféra mozgová.
.
A že už je čistý,
že miluje svoju rodinu,
aj keď z nej, z neho, jemu
nezostalo mnoho.
plánuje ešte viac dávať.
A že ľúbi Naruta.
Prešlo mnoho hodín.
"Lukáš,
Ty máš v sebe svetlo,"
Kompliment niečo medzi:
keď sa na vás usmeje osoba
s downovým syndrómom,
a babkou keď jej uvoľníte miesto.
Ďakujem ti.
A keď som odchádzal sme sa objali,
ani neviem prečo.
"keby si čokoľvek potreboval...
-"Ja nepotrebujem nič."
Ja som mal už všetko,
On mal moje svetlo
a ja živú báseň.
Ale nepoznal som jeho meno.
Nie je človek čo by nikoho nepotreboval.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
schizoofrenik
25. 1.januára 2015 20:19
Zabité
Napíš svoj komentár