Bratovi čo už nemám

-Toto je neteplavá básnička o mojom stratenom priateľovi, bratovi, nie tým hip-hopovým sposobom ale takým skutočným až to fakt bolí.



No tak kde si?
Kreslím penisy,
Špakom,
na murivo škôlky,
kde pod postelami dievčat,
sme šuchotali a nebáli sa
pretože sme sa len učili pískať,
prve serenády-
nezávyslé undergroundy
pre naše s nami ležiace,
vodorovne prepletené tepny.

Upíjam z vína,
otvárak neprišiel,
teda musela stačit hrubá sila.
Belasý chrup sa neligoce,
nerozbíjaš sa na nevkusnú hudbu,
čo som tak nemiloval,
a tak rad si sám spieval,
Neplačes,neprdíš
ako teraz pred snúbenkou,
ako vtedy pri mne.
chýba mi strašne veľa z teba
plakal by som,
keby nevychovali sme sa navzájom
s homo sapiens,
na homo sapiensmena.
Rosa omatnela,
smutná je šedá.
noc nikdy už nebude tak hravá,
tak bdelá.

Tak kde si?
Brat moj bezkrvný,
ja bol som inteligentný
ty si bol krásny,
a balili sme devy.

Kde si?
priateľ moj bližší
spolu sme všetko a všetkých
aj betónové parkoviská
rozosmievali,
ale len ty si vedel rozosmiať aj mna.
a už nie si.
prisahám že sa tak nesmejem,
odkedy ťa nie je.
ako keď bolo
vo mne,
tak veľa.
s teba.

Kde
(smútok)
si?

 Báseň

11 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu