Kysle jahody 8 - FIN.

„Ako si sa dostal do našej veže a do mojej izby? “ usmiala som sa na Seva, keď sme na druhý deň mierili na raňajky.
„To bude moje know-how, “ pobozkal ma.
„Ty si prípad, “ jemne som mu kusala do pery.
Celá škola na nás pozerala. Len sme sa usmievali. Vo veľkej sieni sme sa pobozkali a každý šiel k svojmu stolu.
„Nena? Čo to robíš? “ spýtala sa Lily.
„Nič zvláštne, “ vzala som si hrianku.
„Čo ti je? “
„Nič, “ povedala som naštvane a pozrela na ňu.
„Máš zvláštne oči, “ mala jemne vystrašený hlas.
„Drž sa odo mňa! Radím ti dobre.“
Po raňajkách som zastavila Seva.
„Prečo sa ťa Lily zastala? “
Pozrel mi do očí: „nie je to jedno? “
„Nie je. Ty si môj.“
„A ty moja, “ usmial sa, “ tak v čom je problém? “
„Ja...neviem, “ pobozkala som ho.
„Počkaj, “ odtiahol sa, “ aj ty to cítiš? “
Hľadela som na neho: „vnútorné volanie? “
Išli sme smerom k soviarni. Zvyšok dňa som mala okno. Prebudila som sa uprostred noci vedľa nového pentagramu na neskutočnú pálivú bolesť. Na ruke som mala do kože vypálený nejaký symbol. Lebku?
„Sev? “ otočila som sa. Tiež si obzeral ruku.
„Toto nie je dobré, “ skonštatoval.

O 6 rokov:

„Prestaň tu hysterčiť! “
„On si vyberie Potterovcov! Pozabíja ich! “ sadol si so zloženými rukami Sev.
„Hej? ! A načo si mu potom hovoril, čo si počul v tej izbe od Trelawneyovej? ! “
„Aj tak by zistil, že niečo viem! “ vrieskal.
„Tak ich neľutuj! Zaslúžia si to.“
„Všetko sa to vymklo z kontroly, “ pozrel na mňa.
„To hovoríš teraz? ! Po tom všetkom čo sme pre neho robili? ! Si smiešny! “ už som kričala. Čo sa to s ním deje? Vraždíme a toto ho vyvedie z miery?
„Nekrič na mňa! Len.. chcel som aby to malo ... ale nič.“
„A čo, že si vybral ich dieťa? Tvoja Lilinka nemusí umrieť, “ išla som do kuchyne.
„Prestaň jej tak hovoriť! “
„Lilinka, Lilinka, Lilinka, “ opakovala som.
Zdvihol prútik a zaviazalo mi ústa. Chcela som mu to opätovať, no nemohla som vysloviť zaklínadlá. Potom to zrušil.
„Ako si toto dovoľuješ? Odporný sviniar! “ odišla som s tresnutím dverí. Prečo na ňu stále myslí? Všetko mu dávam. A on? ! Sadla som si na lavičku. V hlave mi prechádzali myšlienky plné hnevu. Keby sa ku mne niekto priblížil, zabila by som ho v stotine sekundy! A vtedy. Z ničoho nič...akoby sa to stratilo. Hľadela som do tmy a začali sa mi hrnúť slzy. Začala som plakať akoby sa to roky hromadilo. Veď sa aj.
„Nena! “ premiestnil sa ku mne Sev a silno ma objal, “ neprežil.“
„Čo iné si čakal? Potterovci nemali šancu, “ utrela som si slzy.
„Nie. Myslím temného pána. Neprežil. Jediný kto prežil bol ich syn.“
Silno som ho pobozkala a ďalej plakala: „ja cítim.“
Pohladkal ma: „milujem ťa.“
„Roky som to nepočula, “ zasmiala som sa, “ aj ja teba, “ objala som ho a nechcela pustiť.

The End.

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu