Nemám na mysli žiadnu metaforu obmedzenosti. Alebo tak nejak.

Len faktickú krátkozrakosť (alebo ďalekozrakosť či iné poruchy, nie som oftalmológ) upravovanú kontaktnými šošovkami.

Dorazíte domov, nepili ste vela, ale i tak vás čakajú nutné povinnosti. Najmä si vytiahnuť šošovky.

Predtým, ako idem k zrkadlu, pozriem sa do kuchyne. Varené jedlo je zjedené, ostáva studená kuchyňa. V chladničke sú samé hlúposti (v mojom prípade absurdne velký kus parmezánu a nepochopitelne prerastená časť sušeno-údeno-soleno bravčovej šunky (vlastne rite!) (prosciutto crudo). Nemáte na to chuť. Idete do kúplene.

Ja si šošovky vyťahujem pred zrkadlom. Tam, kde si ich aj dávam. Okuliare už pár rokov nevlastním, tak musím. Aby som videl. A tak.

Pozeráte sa na seba a snažíte sa potlačiť chúťky si ublížiť. Zo zrkadla na vás pozerá niekto, koho by ste tam radšej nevideli. Nie je velmi sympatický. I keď, ostatným sa zdá vtipný, jemne ironický, bystro pomenúvajúci javy okolo seba a neviem ešte aký.

Strčíte si prst do oka. Potiahnete kúsk nižšie, aby ste ten kúsok hydrogélu oslobodili spod podtlaku. Vytiahnete jednu šošovku. Do oka ste sa zatial výraznejšie nepichli, žiadna krv a vnútroočný mok sa nekoná. I keď, možno by ste boli radi. To isté spravíte s ďalšou šošovkou. U mňa to býva tá lavá.

Keď sú šošovky v nádobkách, pozriete sa na svoj vlastný neostrý obraz v zrkadle. Trošku by ste sa udreli. Najlepšie do krajíčku úst, aby vytieklo trošku krvi. Nespravíte to, lebo ste príliš zbabelý sa pozrieť na vlastnú krv. Alebo len konáte rozumne, veď kto by sa zraňoval? A kto by to upratoval, pravda?

Máte vytiahnuté šošovky. Skloníte zrak aj hlavu. Potom sa opäť vystriete a snažíte samého seba presvedčiť, že to nie je až také nepekné. V podstate sa nenenávidíte. Len sa strašne štvete.

Vrátite sa k chladničke. Fakt ste hladný. Pozornejšie sa pozriete a nájdete kyslé mlieko. Také v tej kartónovej krabičke, otvorené pravdepodobne včera alebo predvčerom.

Napijete sa z neho. Je husté, zajete ho rohlíkom. Ten je trošku tvrdý, predvčerajší, ale je to biele pečivo, na ktoré máte neodolatelnú chuť. Ťažko prežúvate. Zapíjate tým postarším kyslým mliekom, aby ste uvolnili aspoň pár slín. Aby sa venovali svojej zvlchčujúco-tráviacej funkcii.

Tolko vám toho nevyšlo. Vy ste sa s tým zmierili. Potom vám nevyšli ďalšie veci. Zmierili ste sa. Zmieriť sa s ďalšími je zdanlivo nad vaše sily. Ale zmierite sa, napokon. Len dnes to nejde.

Prikusujete ďalší kus rohlíku. Zapíjate ďalším dúškom zakysanky. Nedojedený rožok šupnete medzi tie ostatné, ktoré nenaplnili svoj účel prvotnej potraviny a bude z nich strúhanka. Rezne mám rád.

Plytvanie je ludskou prirodzenosťou, v tomto prípade je len zhmotnené... Aspoň neostanú len tak, nevyužité.

Potom sa zoblečiete. V mojom prípade to bola nepochopitelne predražená košela s malým krokodílikom. A na tom trošku menej predražený sveter s cválajúcim mustangom.

Dáte si tričko, ktoré ste získali nevedno kde. Je obyčajné, nezaujímavé, jednofarebné. Moje sa pýši logom automobilky Honda a spávam v ňom asi najradšej. Je pohodlné. A dostal som ho od kamaráta, ktorému na ňom nezáležalo, skoro tak, ako na ňom nezáleží mne. Teda, záleží, len pre tú ludskú hodnotu. Dal mi ho, keď som si ma výlete zabudol túto trivialitu a nemal som v čom spať.

Možno si ešte zapnete počítač. Môj notebook mi oznámil, že Windows Vista sa aktualizuje, druhá fáza aktualizácie je na 100% hotová, nemám vypínať počítač. Asi sa vo svojej dokonalej nedokonalosti zasekol. Nemám ho vypínať, ale i tak mu pomôžem. Podržím vypínač a on zhasne. Spustím ho znova. Naaktualizuje sa na najnovšiu verziu.

Spíšem tento blog. Vy očekujete facebook, ICQ, a iné nevelmi významné formy komunikácie. Vlastne asi sú významné, keď im bežne venujete tolko svojho času. I ja sa na ne mrknem.

Potom sa položíte do postele. Alkohol vás tlačí k spánku, ale triezva časť mysle nepustí. Ešte si kúsok poreflektujte. A po reflexii svojej biednej ludskej existencie vás čaká len... Dúfať, že zajtra bude lepšie. Alebo pozajtra. Niečo sa musí podariť. Musí.

Dobrú noc.

 Blog
Komentuj
 fotka
kemuro  23. 1. 2010 10:26
jasné, že musí
 fotka
millie  23. 1. 2010 12:12
Prečo by sme mali dúfať, že zajtra bude lepšie, keď nebude? Aj tak všetko speje postupne k horšiemu.
 fotka
nemysliacitvor  23. 1. 2010 12:16
@millie



Aby to tu malo zmysel, nejaký.
 fotka
vladkyna  23. 1. 2010 12:22
Páči sa mi tvoje vyjadrenie pocitov...
 fotka
narazuvzdornaa  23. 1. 2010 12:23
Vyjadrila bych sa, ale čakajú ma predvčerajšie rožky..



,,V podstate sa nenenávidíte. Len sa strašne štvete." _SO_ true.
 fotka
adka279  23. 1. 2010 12:38
predstava, že by som si dávala preč z očí šošovky opitá ma desí ináč pekný blog
 fotka
nemysliacitvor  23. 1. 2010 12:40
@adka279



Toto bolo v pohode, moc som nepil. Ale už viackrát šošovky utrpeli fatálne škody... Mne sa zatial nič nestalo.
 fotka
millie  23. 1. 2010 12:41
A takto akože má? Nemyslím. Nie všetky veci musia mať zmysel.
 fotka
nemysliacitvor  23. 1. 2010 12:45
@millie



To je na dlhšie. V zásade, ked si myslíš, že nič nevyjde, nemá snaženie význam. A apatia je zlá. Pasivita tiež. Progres (v rozličnom zmysle slova) by mal byť cielom ludského snaženia, aspoň podla mňa.
10 
 fotka
millie  23. 1. 2010 12:51
Áno snaženie má význam v niektorých veciach, ale je zbytočné dúfať v to, že môže byť lepšie.
11 
 fotka
nemysliacitvor  23. 1. 2010 13:09
@millie



Bežný pubertálny pesimizmus, možno pod vplyvom divných nezávislých kapiel.
12 
 fotka
sisska  23. 1. 2010 13:23
tuším by som nechcela zaspávať s takýmto pocitom.

a nič na tom nemení fakt, že šošovky mi netreba.
13 
 fotka
millie  23. 1. 2010 16:56
Pesimizmus to hej. Ale pod vplyvom nejakých nezávislých kapiel? Bože, to nehrozí.
14 
 fotka
qirqi  23. 1. 2010 21:50
Ale vždy môže byť aj horšie.

Napíš svoj komentár