Dlane v pravidelnom rytme udierajú na napnutú kožu bubnov, ich zvuk sa nesie do okolia ako vlny neviditeľného príboja.
Plošina na vrchu kopca sa nachvíľu stáva srdcom krajiny. Bijúce, pulzujúce životom.
V očakávaní Sily kamenný kruh ožíva, postavy sa kývu do rytmu, zo strany na stranu, vzduch takmer iskrí napätím.
Vietor ešte nesmelo krúži po údolí a vyháňa zablúdené listy špirálou až k vrcholcom stromov. Lesní duchovia vykúkajú z úkrytov, magicky priťahovaní dunivým zvukom bubnov, postupne, nebadane sa vkrádajú do kruhu...
Rytmus sa zrýchľuje, obloha sa mení na tmavofialovú, vietor sa stále odvážnejšie opiera do korún stromov a do stredu kruhu ako obetu prináša divoko sa točiace lístie a lupene kvetov, široké sukne sa roztočia tiež, dlhé vlasy vlajú v náporoch vetra a lupene kvetov sa v nich zachytávajú, akoby chceli tancujúcim bytostiam prepožičať duše lesných víl.
Vietor sa už neostýcha a zúrivo dvíha zo zeme všetko čo nemá korene, dvíha živú stenu okolo pulzujúceho kruhu.
Vzduch hustne napätím, údery bubnov sa zlievajú v jedno súvisle mocné dunenie, do ktorého sa ozve hrdelný hlas. Spev postupne silnie, v úžasnej harmónii s prírodným orchestrom, crescendo pred veľkým finále.
Spotené telá tancujú v šialenom rytme bubnov, točia sa vo vetre, hlasy stúpajú k oblohe, ktorá tmavne a čoskoro sa dotkne zeme...
...oslepujúci záblesk pretne svet napoly...
...nastane ohlušujúce ticho...
... udierajúce dlane skamenejú nad
bubnami...
...telá zamrznú uprostred extatického tanca...
...vietor zadrží dych.......
...a ako úder obrovskej dlane na bubon ktorým je celý svet, príde odpoveď v reči bohov, hrom a prvé kvapky...
Ľudské dlane znova udrú, ľudské telá sa znova pohnú, s kvetmi vo vlasoch tancujúc pomedzi dažďové kvapky...
A spievajúc pieseň o živote...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár