kto len tak bežne nechodí,
však keby chcel sa vrátiť hoci,
s láskou mu to dovolím.
Prišiel práve včas keď vo mne
jedna láska mizla do tmy
a ja viem, že vrátil by sa.
Naše túžby nejde zhmotniť.
Prišiel, keď sa moja duša
prebúdzala v bolesti.
Tak tú bolesť čo nás skúša
spolu dáme do piesní.
Budem spievať preňho a viem,
že do ticha už brnká mi,
hudbu v ktorej stretneme sa,
chová si pod rukami.
Ako pekne melódia
radosťou nám rozkvitla...
neskoro mu šepkám v tónoch
s láskou čím sa neplytvá.
Lebo až keď on už zaspal,
až vtedy som precitla.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár