Neviem, ako dobre si pamätáš na moje blogy o psychických ťažkostiach, ktorými som prechádzala a snažila sa s nimi bojovať. Bola som stále múdrejšia a darilo sa mi bojovať stále lepšie a lepšie. No akonáhle som prestala brať lieky, alebo som dlhšie nebola u psychologičky, bolo mi opäť horšie.
Je mi jasné, že človek má dobré a zlé dni, bez ohľadu na to, či má nejakú psychickú chorobu alebo nie. Lenže keď neprichádzala podpora a pomoc zvonku, tak moje dni boli len zlé. Tento fakt ma naozaj trápil, veľmi dlho.
Ani neviem presne kedy, neviem presne ako, ale rozhodla som sa, že to bude inak. Začala som tráviť viac času osamote, osobne mi pomohol čerstvý vzduch, vysedávanie doma na moju psychiku nikdy nepôsobilo dobre.
Postupom času som prichádzala na to, že to, čo mi celý čas dávali ľudia, lieky a pod. bolo dočasné. Pomáhalo to, bolo od nich zlaté, že boli mojou náplasťou, ale tá bola z dlhodobého hľadiska na moju otvorenú ranu nepoužiteľná.
Pritom som riešenie a liek na všetko mala celý čas na pleciach. Len čo s hlavou, keď nie je správne nastavená?
A tak som začala pracovať na tomto. Mať sa viac rada, byť sebavedomejšia. Nenadávať si, že som sa vyžrala ako chovné prasa, ale povedať si, že je fakt, že som pribratá, ale to neznamená, že sa na mňa niekto môže pozerať zvrchu a robiť si posmešky. Vedieť, že mám dosť síl zmeniť to, keď to pre mňa bude prioritou.
Najväčší zlom prišiel vtedy, keď som so sebou prestala zaobchádzať v rukavičkách. Keď som sa prestala ľutovať, hovoriť, že si ten liter zmrzliny zaslúžim. Že tam nemusím ísť, keď mi od stresu búši srdce, aj keď viem, že je mojim snom tú nejakú vec skúsiť.
Neber ma zle, birdz, stále mám ľudí, ktorí ma podporujú a ktorým niekedy zúfala napíšem. Lenže som oveľa viac zodpovednejšia za svoj život. Viac ako kedykoľvek predtým. Odkedy to beriem takto, strašne veľa vecí sa zmenilo.
Skúsila som to, čo dokopy za celý svoj život nie. Airsoft, streľbu z ostrej zbrane, ktorú som si zamilovala, lezenie, ktoré pre mňa bolo neskutočnou výzvou, pretože som z výšok ohromne pokakaná, jazdu na koni, country tance, pri ktorých sa cítim strašne moc sexy a chcem skúsiť ešte omnoho, omnoho viac vecí.
A konečne mám pocit, že žijem. Pritom celý čas stačilo len za seba prevziať zodpovednosť.
Dúfam, že sa máš dobre Birdz, že máš sny a že si pri ich plnení šťastný.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
riddler
26. 7.júla 2018 12:08
Tak to je super,že sa ti podarilo takto na sebe zapracovať, byť viac sebavedomá a skúsiť aj veci,z ktorých máš obavy. To sa mne už asi nikdy nepodarí.
3
No ak sa to podarí človeku ako ja, tak už je na svete možné skutočne všetko. Andorra majstrom sveta vo futbale? A prečo nie, ved ked sa Riddler dkázal pozviechať, už sa začínajú diať aj zázraky
4
super clanok drzim palce nech ti to vydrzi ja sa odhodlavam na nieco podobne uz dlho
5
@riddler
Prosím ťa. To som si myslela aj ja, neboj. Ale skús to tak nebrať, to nenarobí nič dobré. Jednoducho si ver a keď nechceš robiť veľké skoky, rob maličké. Aj to sa ráta a veľakrát nimi dokážeš viac. Verím ti!
Prosím ťa. To som si myslela aj ja, neboj. Ale skús to tak nebrať, to nenarobí nič dobré. Jednoducho si ver a keď nechceš robiť veľké skoky, rob maličké. Aj to sa ráta a veľakrát nimi dokážeš viac. Verím ti!
9
@antifunebracka Neviem si predstaviť, žeby som sa ja mal viacej rád a bol sebavedomejší, to už len nejakým zázrakom.
10
@riddler Ale prečo neskúsiš veci, z ktorých máš obavy? Na to sa nepotrebuješ mať rád ani byť sebavedomý.
12
@antifunebracka No aspoň trochu sebavedomia nato potrebuješ,lebo ked ho vôbec nemáš, tak tie obavy ťa nepustia nikam. Aspoň u mňa je to tak.
Napíš svoj komentár