Často som hodený do rieky,

vždy mám na výber smer,

s prúdom, alebo proti bojovať,

plávať alebo márne sa potápať,

byť ovcov v stáde, samotár vlk,

ísť si svoje, alebo stáť ako tĺk.




Mám svoje potreby,

nik ich nechápe,

potreba pozerať,

nič nevidieť,

milovať a pri tom byť šťastený,

v pralese stromov cítiť sa opustený.




Mám svoje nutkania,

nikomu nevadia,

nikto ich necíti,

len ja sa ukájam.




Byť stvorený pre tento svet,

ktorý ťa brzdí, na výber niet,

radšej budem len tíško .....

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár