"De's bou, starý?", spýtala sa ma stará, len čo som vošiel do dverí domu. "Zas si bou trtkat hintú pobehlicu?! Šak si za nou chod! Nemusíš ani domov chodit!"
"Nehuč!", odvetil som úsečne. Sadol som si na stoličku, prekrížil svoje chudé nohy cez seba, ako sedávajú v zime bezdomovci, keď im je zima.
"Bou som fotbal kukat a pílu som si bou od Bláhu vypýtat."
"No to ti mám tak verit! Ja ti neverím ani slovo!"
"Tak načo sa ma pýtaš, de som bou?", stará nervózne utierala riady a vyzerala, že čochvíľa vykypí, ako hrniec, v ktorom sa preváralo mlieko. Bolo dusno. Nemyslím počasie. Atmosféra bola dusná, ale napokon, doma bolo vždy dusno.

"Kedy príde tvoj milovaný synko z Bratislavy?", spýtal som sa starej.
"Nestaraj sa!", usekla stará nasraným tónom.
"Hm, Stará Mama hovoreu, že bol neska na hríbach, vraj rastú. Pójdem zajtra kuknút do hory aj ja."
"Id si de steš, aj do prdele choj!"
-zťažka som prehltol naprádzno.

Išiel som radšej "pozrieť zajace". Nalial som si za jeden, hrkol do seba: "Dobrú som napálil," povedal som si. Vložil som fľašku s pohárikom naspäť do koterca a išiel si sadnúť do záhrady na lavičku a začal šúľať cigaretu. Čo chvíľa bol večer, trochu sa zdvihol vietor, príjemný, teplý.

Zrazu sa zapol zavlažovací systém.
"Á, osem hodín", zašomral som si spokojne s dobrým pocitom využitia nízkej tarify elektrickej energie.
Veľa vecí som mal zautomatizovaných. Jedným z nich bolo aj zavlažovanie. Všetko bolo riadené PC. V studni som mal čerpadlo, ktoré čerpalo vodu do dvoch spojených zásobných nádrží kubického tvaru.Každá o objeme jedného metra kubického. Keďže voda v studni má v lete okolo 12°C, "spálila" by pri polievaní rozhorúčené rastliny, voda v nádržiach bola zohrievaná slnečnou energiou. Jednak, nádrže boli natreté čiernou farbou a druhá vec, zostrojil som solárny panel z čierneho plastového panela, gumenných prepážok a na vrchu bolo plexisklo. Všetko zatmelené a zoskrutkované. Uhol natočenia panela som vyrátal a nameral tak, aby počas leta na panel dopadlo čo najviac svetla. Cirkuláciu vody cez panel zabezpečovalo malé 8W čepadielko, ktorá pomaly, ale isto pretláčalo vodu cez panel. Toto čerpadlo bežalo od rána od deviatej do večera do ôsmej. Bolo riadené výpočtovou jednotkou, ktorá ho potom vypla a ráno o deviatej zase zapla. O ôsmej večer sa začalo polievanie (mali sme nižšiu tarifu a slnko už nesvietilo tak, aby sa oplatilo používať panel). Výkonné čerpadlo tlačilo vodu z nádrží cez jednotlivé vetvy. Najprv sa polievali stromy, ku každému bola vedená hadica, potom sa automaticky prepol ventil a poliala sa celá záhrada takým tým rozprašovačom, čo sa používa na trávniky. Všetko vlažnou vodou. Z roboty som ukradol vodivostné snímače. Jeden bol nad dnom nádrží a druhý na vrchu Keď snímač zaznamenal, že nádrže sú takmer prázdne, čerpadlo sa vyplo a zaplo sa čerpadlo v studni, ktoré znova doplnilo vodu do nádrží. Keď druhý snímač zaznamenal, že nádrž je plná, vtedy sa čerpadlo v studni vyplo. Všetko šlapalo ako hodinky. Odjakživa ma bavili technické hračky.

Než slnko zapadlo a polievanie sa skončilo, išiel som dať seno zajacom a hlavne "pozrieť zajace", ušúľať cigaretu a pobral som sa spať, pretože zajtra skoro vstávam do hory na hríby.

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár