až pri tomto filme som si uvedomila ako niektorí zúfalo celý život bažia po uznaní a kúsku pozornosti za každú cenu a sú schopní ísť aj cez mŕtvoly a to doslova..
no potom je tu ešte iná vec..tá dôležitejšia, ktorú si uvedomíme až keď niekto navždy odíde z nášho života..tak ako sme ho možno nevnímali, tak po smrti sa tvárime akí sme boli skvelí kamaráti, ako sme spolu toľko toho prežili, akí sme boli nerozluční a nemuseli sme sa o neho s nikým deliť..
a potom príde deň, keď naozaj ten človek odíde a my zistíme, že vlastne to čo sme s ním prežili bol len zlomok toho, čo sme prežiť ešte mohli..
aj keď sa každý deň stretávame s priateľmi alebo s rodičmi a súrodencami..mali by sme im hovoriť každý jeden deň čo pre nás znamenajú a ako ich máme radi, lebo ďalší deň už nemusí prísť a nás potom bude ťažiť svedomie a úzkosť, že o tom ten človek nevedel, lebo sme mu to nepovedali..
niektorí teenageri budú možno považovať toto za nejaký prihlúply vtip a ako to oni nepotrebujú..
kde je tá doba keď si ľudia navzájom ešte dôverovali a mali sa radi, ako si pomáhali a jedli spolu pri jednom stole?..dnes to všetko stojí už za úplné hovno lebo z našich životov sa vytratila ľudskosť, láska a nádej na lepší zajtrajšok..
kde je ten chlapec, ktorého nikto nemal v škole rád, ktorého považovali za lúzra, za usmrkanca alebo bifľoša??..kde je to dievča, ktoré malo večne zasnený pohľad a každý deň si písalo denník o svojej tajnej a nenaplnenej láske??..už ani jeden z nich tu nie je..už nikdy nepríde..lebo je jednoducho už neskoro..
už je neskoro odpúšťať a priskoro zabúdať..
z bifľoša a lúzra a je počítačový maniak, ktorý sa celý deň nehne zo svojej izby a z nevinného dievčatka je zmachlená fiflena, ktorú od dokonalej a nehynúcej lásky delí míľová vzdialenosť, lebo sa svojej túžby z detstva vzdala..ale prečo?..prečo nie sme schopní držať sa svojich zásad a trvať si na svojom názore nech sa deje čokoľvek?..kedy to máme zažívať, keď nie teraz??..a v najlepšom období svojho života??..
lebo keď príde smrť..potom už asi sotva dačo zažijeme, jedine ak prehodnotenie nášho doterajšieho bytia, ktoré aj tak stálo za hovno..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elwinko
20. 1.januára 2010 00:24
dosť kritický blog, súhlasím, i keď...
2
mas pravdu, treba to hovorit, kym nie je neskoro. lebo toho potom budeme lutovat. Sam viem ako sa citim teraz po tom co sme sa nezhodli s ocinom, ake to je a nechcel by som aby to takto skoncilo,..
3
uzivat zivot kym nie je neskoro, aby si clovek na konci mohol povedat ze to stalo za to
Napíš svoj komentár