Poznali sme sa od prvej triedy. Celkom v pohode dievča. Moc sme si zo začiatku nerozumeli,ale prišlo obdobie, kedy sme sa navzájom podporovali. Našli sme v sebe vzájomnú podporu a vždy sme si pomáhali. Lepšiu kamarátku nemal nikto. Spoločné výlety, milión spoločných fotiek,spoločné noci,každý deň spolu. Dokonca aj chlapcov sme si hľadali tak, aby boli kamaráti a my aby sme boli spolu
Vždy mi vo všetkom pomohla, tak ako ja jej. Bola tu pre mňa a je pre ňu. Až sa mi jedného krásneho dňa kamarátstvo pomaly začalo ničiť. Kamarátka si našla chlapca. Ja som to brala v pohode, priala som jej to, bola som šťastná, že je ona šťastná. Až pokiaľ som nezistila, že ten chlapec ju vlastne mení na nepoznanie. Prvé mesiace chodenia s ním sme boli v pohode. Hovorila mi ako to s ním ide, aký je, ako ju ľúbi. A ja som bola stále šťastná. Ale už menej. Proste som cítila, že ju strácam. Nebol to každý deň s ňou. Neboli fotky s ňou. Nemyslela som si, že sa stane niečo takéto. verila som že to naše kamarátstvo je tak silné, že ho žiadny chlapec neskazí. Mýlila som sa. Stačí jeden "krásny" namyslený chalan,ktorý ju ale nechce takú, aká bola kedysi. Nechce dievča, ktoré sa raz za čas zabaví s priateľmi, ktoré si príležitostne vypije, keď má kamarátka oslavu. A tak sa kamarátka začala meniť. Zo dňa na deň bola iná,iná,iná. Stále mi hovorila tajomstvá. A pila aj keď s ním chodila. A urobila hlúposť. //o ktorej viem len ja//, ale stále ju chcel. Ale inú. Zo dňa na deň som sa pre ňu stala dieťaťom. Hoci som v tom istom veku ako ona Zo dňa na deň som sa stala trápnou, keď som sa smiala na veciach, ktoré nám spolu vždy pripadali vtipné a na ktorých sme sa smiali hodiny teraz to už vtipné nebolo. Bola som trápna. Začala chodiť von so staršími. S inými. So svojím chlapcom. S inými kamarátkami. Na mňa si nespomenula. Potom sme sa dlhšiu dobu nevideli. Bolo to presne deň pred Silvestrom, keď som ju videla zase. Išla so mnou vo vlaku. Iná. Namyslená. Zmenená. Zvláštna. Už nie tá moja, ale tá druhých. Chvíľu sme sa rozprávali a naozaj to nebola ona. Možno niekde dnu. Ale navonok je taká, akou ju chce jej chlapec ....
Samozrejme, našla si nových kamarátov. Tých starých môže zahodiť

 Blog
Komentuj
 fotka
clau  24. 2. 2011 19:02
Miši, myslím, že toto viacerí poznáme :/

A asi si myslím dobre o kom to je, že ?
 fotka
saramari  24. 2. 2011 20:04
Nemám rada ľudí, ktorí zabúdajú!
 fotka
misselie  24. 2. 2011 21:10
@clau áno, presne tú osobu myslím.

@saramari to ani ja.
 fotka
heatrow  24. 2. 2011 21:55
miši presne o tomto som hovoril a teraz k blogu zrejme je vidieť že každý je iný ... ale takýchto ľudí by som vraždil ... Milujem tých ktorý sa riadia vetou "nezmením sa"
 fotka
misselie  24. 2. 2011 21:57
@heatrow a teraz už chápeš, prečo nechcem aby ma volali Čupi myslím.. ...presne tak. a Zmeniť sa kvôli chlapcovi, to už vobec nie.
 fotka
clau  24. 2. 2011 22:09
@saramari ty si nezabudla?
 fotka
saramari  24. 2. 2011 22:10
@clau ... NIE! na naozajstných nie!
 fotka
fakecocacolazero  25. 2. 2011 00:05
A mne sa stalo presne toto isté
 fotka
misselie  25. 2. 2011 11:49
@fakecocacolazero tak aspoň niesom jediná. Aspoň sa chápeme
Napíš svoj komentár