Hennin domček slúžil ako nejaká stanica, kde boli deti ktoré nemali kam ísť, zatiaľ čo sociálka im zháňala nové domovy. Zvyčajne tam boli úplne malé deti,čiže nikto v mojom veku. Rada som Henny pomáhala- aspoň som si vyplnila voľný čas.Naučila som sa prebaľovať batolatá, uvariť im dobrú kašu a každý večer som im čítala rozprávky. Do školy som nechodila.
Henny bola veľmi milá. Dokonca prinútila svoju dcéru Mayu aby mi požičala svoje oblečenie. Ale Maya nezdedila vôbec žiadne dobré Hennine vlastnosti. Stále na mňa škaredo zazerala a dostala som od nej akurát staré vyťahané tepláky. Keď ma v tom Henny uvidela vzdychla si a vytiahla mobil.
Vysvitlo že volala Blakeovi. Blake dorazil do 5 minút a zobral ma doblízkeho mestečka Olympe kde so mnou vbehol do nnákupného strediska a nákupil mi všetko čo som potrebovala.
Zaplatil aj mamin a ockov pohreb, ktorý sa konal 3 dni po mojom príchode k Henny.
Namietala som, to je vám jasné. No Blake ma ako vždy dostal svojimi pohotovými argumentmi proti ktorým sa nedá povedať nie.
S Henny a Blakeom som aspoň na chvíľku zabudla na žiaľ ktorý ma trápil celé dni a noci.
,,Shayna!!!!!!!!!!!!!!!!!" ozval sa šusľavý detský hlások.
Rozlepila som oči.
Pred sebou som videla malého Gerryho.
,,Gerry...... čo sa deje?..." spýtam sa ho rozospato.
,,Shayna musíš už vstať! Slniečko už určite svieti!"Malé modré očká mu horeli radosťou že som hore.
Pozrem na hodiny.
Je 6:30. No super.
,,Garry...choď ešte spinkať. Aj slniečko ešte spinká."
,, Nie Shayna užsa mi nechce!"vzdoroval.
,,Ách. Poď ku mne ty malý nezbedník." Privinula som si jehomlé útle telíčko k svojmu a počúvala som tlkot jeho malého srdiečka.
,,Shayna?"
,,Áno Gerry?"
,,Ani ty nemáš maminku a ocka?"
Vzdychla som si. Gerrymu tak ako mne tiež vyhoreli rodičia. No na túto udalosť si už on nepämetá.
,, Nie Gerry nemám."
Posadil sa a začudovane pozrel na mňa.
,, A kde sú?"
,,Ďaľeko. Veľmi ďaleko." Oči sa mi zaliali slzami. Nerada som sa rozprávala o takýchto veciach. Skúšala som zadržať slzy no už som cítila ako sa mi liali po lícach.
,,Shayna prečo plačeš?"
Zavzlykala som ešte viac.
Gerry sa tiež rozplakal.
,,Shayna ja chcem ísť za maminkou!
,,Ale Gerry..."dostala som zo seba pomedzi slzy, ,,to sa nedá".
,,Prečo?" nechápal.
Pokrútila som hlavou.
,,Neboj sa Shayna! Ja keď budem veľký, tak budem Superman a zoberem ťa za maminkou a ockom !"
Zasmiala som sa. Bol to zvláštný pocit smiať sa pomedzi slzy. Malé deti majú takú veľkú predstavivosť. Vedia si predstaviť veci ktoré sa nikdy nemôžu stať. Nedokázala som Gerrymu povedať že to nie je možné. Namiesto toho som mu vtisla na líčko bozk.
,, Poď Gerry" povedala som už veselšie. Vyskočila som z postele, chytila som ho za ruku a spoločne sme zišli do kuchyne.
Na raňajky som Gerrymu prichystala jeho obľúbené rybičkové cereálie s mliekom. Postupne do kuchyne prichádzalo čoraz viac detí. Postarala som sa o všetkých dokonca aj o batoľatá. Bola nedeľa a tak som chcela aby si Henny trochu dlhšie pospala.Zaslúži si oddych. O deviatej som im pustila ich obľúbenú rozprávku a sama som si pri nej ešte trochu podriemala.
Keď sa Henny zobudila zostala šokovane stáť. oa veľmi prekvapená, že som sa o všetkých postarala. Roztvorila náruč a láskyplne ma objala. Do ucha mi zašepkala len jediné slovo. Slovo ďakujem.
,,Nemáš zač Henny. Zaslúžiš si trochu si oddýchnuť." Pošepkala som jej.
,,Si úžasná Shayna!Som...." nestihla dokončiť vetu, pretože sa pri dverách ozval zvonček.
Chcela som otvoriť, no Henny sa na mňa usmiala a spravila to sama.
Čakali sme, že pri dverách bude stáť Blake tak ako každú nedeľu. No nenol to Blake.
Vo dverách stála vysoká blondínka s hranatou hlavou a prísnym pohľadom ktorý sa na nás pozerali spoza obdľžnikového okuliarového rámu.
,, Dobrý deň Henny" povedala odmerane. ,,Mám tu správu, že k slečne Shayne Albiovej sa prihlásila príbuzná."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
1ivanushka1
18. 2.febuára 2010 22:02
skvelééé supeeer
Napíš svoj komentár