v ktorom blúdim deň čo deň.
A nie je to deň bez chvíle,
čo nemám strašný sen.
Tam zabúdam na obdobia krásne,
tam cítim sa sťa v podzemí.
Mám pocit, že moje srdce je prázdne
a črepiny šťastia strácam po zemi.
Raz vyjdem z tmy,
vyjdem z tejto chodby tmavej,
vykročím z tejto hustej hmly
a vojdem do náručia lásky pravej.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
denisko4101993
24. 12.decembra 2011 22:03
@misha97 to si sama vymyslela ?
5
no to poznám. aj ja mám pár takýchto "textov" čo som písal keď mi bolo strane na p. ale vtedy to ide najlepšie a od srdca. inak by nemalo význam nič takéto písať. dokonca mám aj texty čo som písal na seba aký som debil a bla bla
6
tak také mám aj ja ale tie nemienim zverejňovať väčšina je o tom istom
-aká som blbá
-prečo som urobila také chyby
-a niekedy mám sklony k sebaubližovaniu, ale tie vždy prekonám....na to nie som dosť silná
-aká som blbá
-prečo som urobila také chyby
-a niekedy mám sklony k sebaubližovaniu, ale tie vždy prekonám....na to nie som dosť silná
7
zdá sa mi dosť čudné, že ľuďom okolo seba s takýmito problémamy pomáham a sama si neviem rady, kam sa pohnúť.
8
zverejni šak čo budeš a áno presne také aj ja... aj ja každému pomáham snažím sa nech sa majú najlepší aj keď sa ja nemám niekedy by som chcel niekoho takého aby pomáhal mne ale nikto sa nenájde
10
najhoršie je, že každý je zrazu mimo jeho sa nič netýka aah niečo asi ešte zverejním, ale teraz mám lepšie chvíľky, tak ma baví písať skôr o šťastí a láske
Napíš svoj komentár