O tom, ako sa hnevám na kamarátku, keď by som sa mala hnevať sama na seba

Neviem, či som to niekomu už spomínala, ale som veľmi zlá. Nie zas v takom primárnom zmysle, ale mám skrátka veľmi zlú povahu. Ťažko so mnou vydržať. Aj ľudia, ktorí ma poznajú už roky toho majú občas plné zuby. Mňa majú plné zuby.

Tak po prvé, som strašne tvrdohlavá. A nedám si nič vyhovoriť, keď raz niečo poviem, tak to musí byť hneď absolútna pravda pre každého poslucháča a nedám si to nijako vyhovoriť.

Som žiarlivá. Ale brutálne žiarlivá a majetnícka, hoci ja sama by som sa najradšej nechala obrábať aj tromi naraz. A ešte by sa mohla pridať nejaká fešná blondínka. Ale, tak zas nie len v sexe som majetnícka, ale aj vo vzťahoch, myslím takých kamarátskych vzťahoch. Keď som odsúvaná na druhú koľaj, beriem to veľmi ťažko. A hlučne a slzavo.

A som aj lenivá, často neschopná jediného pohybu. Len ležať a hniť. Len jesť a spať.

Ale najviac som asi urážlivá. Dokáže ma rozhodiť akákoľvek maličkosť. Vtedy to na sebe ešte nedávam poznať, lebo som aj celkom dobrá herečka, ale také vážnejšie veci, obvinenia a kritiky, tak tie sa ma teda dotknú, zaryjú pod kožu a tam pália a bolia ako hlboké rezné rany. A neliečia sa, nijako sa neliečia, len sa zväčšujú, hnisajú, poprípade sa mi do nich dostane ešte aj infekcia.

Teraz momentálne riešim strašnú dilemu vo svojom vnútri. Pohádala som sa s kamarátkou.Nebudem ju menovať, ona ma síce nečítava, ale jej priateľ áno. Doriti, teraz už bude vedieť, že píšem o nej! ! ! ! Vlastne som sa s ňou ani nepohádala. Len sme prerušili kontakt. Na niekoľko mesiacov a ja som to brala strašne zle, cítila som sa podvedene a urazene a zo všetkého vinila iba ju. Akoby sa nemohla ozvať! ! ! ! A samozrejme, že mohla, ale neurobila to. Ona myslela na to isté, na čo ja. Proste sme sa nepochopili, dve kedysi najlepšie priateľky.

A potom sa ozvala, zrejme na popud svojho frajera, ale predsa. A ja? Ja som jej vynadala. Povyčitovala som jej snáď všetko, od Veľkého Tresku až po zničenie Tróje. Doslova som na ňu nakričala. Zlá, zlá, zlá! ! ! ! Nie ona, ja.

A zas sa teraz musím premáhať, aby som nenasadla do auta a nešla jej trieskať na dvere. Rozhodla som sa totiž, úplne neplánovane a spontánne, že sa ozvem. Dokonca som bola celá hŕ aj do stretnutia, hoci osobne som ju nevidela už 4 mesiace. Ale ona mi nebrala telefón ani neodpovedala na esemesky. To ma táááák nasralo! ! ! Lebo zo všetkého najviac neznášam, keď ma ignorujú. A v amoku som jej napísala SMS. Strašnú a zlú, ako je moja duša, plná výčitiek a nadávok a absolútne žiadnej nádeje na opätovné zblíženie. Vraj ju nepotrebujem, vraj už nikdy viac ani nebudem potrebovať.

Cítim sa zle. Veľmi zle a smutno, ale zas si na mňa sadla tá nečinnosť. Nechce sa mi to meniť, odčiňovať a ospravedlňovať sa. Niektoré vzťahy sa asi zachraňovať neoplatí, lebo sú už aj tak dávno mŕtve.

 Je to možné?

11 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu