Neviem, ale akosi tomu prestávam rozumieť

Už som si akosi zvykla, že moje blogy sú čítané pomenej. Vývoj skrátka nezastavíš, sú tu lepší a ja im to prajem. Dnes nechcem písať niečo svetoborné, čo poskytne návod na sebarealizáciu. Nechcem ani pobaviť. Ani dojať. Nie, idem písať starý dobrý vylievací blog - akože si vylejem dušu.

Nebude to o škole. Srať na veci, ktoré ma serú, netreba si pridávať na tepovej frekvencii. Ani o rodine to nebude, tá je stále hlučná a stále moja. Ja len... ja som v poslednej dobe...

...žiadaná...

Akože u mužov. No dobre, u chlapov, aby som bola úprimná. Ja viem, že toto celé bude vyznievať neuveriteľne namyslene a ešte neviem ani ako všemožne, ale je to tak. S chlapmi, ktorí ma chcú, sa roztrhlo vrece. No do riti.

Ja som zadaná. Už to bude skoro rok, čo poznám toho najlepšieho chlapa na svete. Čo bozkávam a objímam a milujem toho najlepšieho chlapa na svete. A nevymenila by som ho za nič a za nikoho, aj keď je tak ďaleko a aj keď som s ním tak málo. Mnohé páry si neuvedomujú, aké obrovské šťastie majú, ak si môžu každý večer ľahnúť k svojmu partnerovi a každé ráno sa vedľa neho zobudiť. My také šťastie nemáme. A ľúbime sa o to viac.

Nie, ani na okamih neuvažujem o tom, že by som ho vymenila. Alebo nebodaj podviedla. Nie preto, že som poctivá a blablabla. Nie som. Už som bola neverná a poctivá, práve naopak, zrejme nikdy. Ide o to, že taká som BOLA! Všetko v minulom čase. Ak sa nebudem chcieť polepšiť kvôli nemu, tak už kvôli nikomu. A ja sa nielenže CHCEM polepšiť, ja som sa aj polepšila.

Ale dosť ma hnevá, že niektorí to moje polepšenie nechápu. Že ma stále vidia iba ako kurvičku, ktorá pricupká, keď majú erekciu. Nemám dôvod hanbiť sa za minulosť. Každý máme nejakú. Tá moja sa nevymyká z priemeru. Ale budúcnosť chcem mať výnimočnú. Nie blúdiť ako v nejakom kruhu, z jednej postele do druhej. To je také nepochopiteľné, že chcem vážny vzťah? Že mám vážny vzťah? A že si ho chcem aj udržať?

Viete, chlapi sú inak riadne svine. Ak vás môžu mať, nechcú - a ak aj áno, tak iba na hranie (dobre, generalizujem, česť všetkým výnimkám, ja ale poznám iba tie čierne ovce, čo vám kazia povesť). A zrazu si nájdete niekoho, koho vám môže závidieť aj Banášová a už to tu máte - všetci, čo nechceli, zrazu chcú - ale už nemôžu. A potom je len na vás, či to rozohráte ne všetky strany a zapudíte vlastné svedomie (aj také som zažila) alebo to ustojíte po boku toho jedného (také mám teraz).

Som sa rozpísala, ale chcela som pri tom iba toto:

Mirec, si môj kamarát. Vždy si ním bol a vždy ním aj budeš. Ale kamarátstvo sa tiež musí pestovať a tiež sa oň musíš starať. Ty sa v poslednej dobe nestaráš. Ty len ničíš - ničíš to pekné, čo medzi nami bolo kvôli pár chvíľkam možno skvelého sexu ale s neuveriteľnými následkami. Nemám záujem - ani o sex, ani o následky. Čo bolo, bolo a keby som vedela, kam nás to dostaneme, nebolo by ani to(snáď si sa v tom nestratil). Nenúť ma vyberať si medzi tebou a ním - lebo nikdy nevyhráš.

Jakub, ty si ma veľmi sklamal. Ale boli sme deti. Ja som dospela a ty si dospel tiež. Ale nezmúdrel. Stále so mnou počítaš ako s poslednou možnosťou. Stále budem pre teba iba tá druhá, iba náhrada, náplasť na posratý vzťah. Vtedy som si to možno nechala, ale teraz už určite nie - a preto uvažovať o nejakom návrate ku mne - ako prepáč, ale veď máš s tou holkou dcéru! Ja ti mám rozbiť rodinu? Lebo ty si nespokojný? Uvedom si už konečne, že máš obrovskú zodpovednosť. Možno si o ňu nestál, ale za chybičky sa platí. Ja som zaplatila - a znovu to odmietam! Ani keby si sa priplazil na kolenách!

Jurko... ja ani neviem, ako by som to zhrnula. Ale viem - mám ťa rada, ale prácu a súkromie nemiešam. Nikdy! A že by sa o tom nikto nedozvedel - ja by som to vedela. A už by som s tým nedokázala žiť.

Jo a ešte Daniel - tie skaly platia - ale po nich pôjdem rovno domov...

No a som v riti, lebo teraz to treba ukončiť a ja neviem ako. Tak len dám, že dobrú noc a zajtra mi držte palce na latinčine.

 Blog

39 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu