často krát beznádejne na kolená padá,
keď nevie kde sa skrýva jeho spriaznená duša,
vie len, že je a nemá strácať nádej,
lež stále neúnavne hľadať.
Viem že niekde taký človek je,
čo dokáže mi zmeniť farby života,
s ktorým to všetko krásne bude znieť,
s ktorým bude všetko žiariť,
s ktorým sa budú všetky chvíle ligotať.
Len vstúpi nenápadne do dverí,
zrazu sa všetko začne úplne inak diať,
položí svoje na tie moje pery,
a ja si budem priať, aby čas zostal stáť.
Tak nežne pritúliť sa, ponúknuť mi svoje teplo,
a ja nezaváham, či to teplo vrátiť,
ďakujúc pohľadom k Bohu za to čo ma stretlo,
pevne stisnem a nechcem viac stratiť.
Keď ju nájdem, nezaváham nad tým,
či jej polovičku svojho srdca dám,
obaja si oblečieme biele šaty,
budeme spolu viacej šťastní ako každý sám.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
devi
15. 10.októbra 2013 17:37
Veľa šťastia prajem...
Napíš svoj komentár