Doba je divoká a všetko sa deje úplne divne,

každý deň stretám mnoho ľudí a ešte viacej tvári,

sám si však vyberiem koho chcem mať pri mne,

cieľom je byť silný, nielen na jeseň, ale aj začiatkom jari.

Ľudia sú divní, niekedy na nich vôbec nemám chuť,

vedia naštvať, preto chcem kdesi preč vypadnúť,

vo chvíli keď by som chcel nad tým zlomiť prút,

spravia niečo také čo sa nedá len tak zabudnúť.

Či smutný, či veselý,

či v mužskom kruhu, či v kruhu dám,

či dieťa, adolescent, a či človek dospelý,

nech okno do sveta ľudí nemá príliš hrubý rám,

aby si robil všetko s niekym, pre niekoho lebo...

Boh dal ľuďom možnosť poznať teba dušu okom,

lepšie dosiahnúť je siedme nebo,

nezahoď to všetko kdesi bokom,

nemusíš ak nechceš zostať sám.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár