Tak mám pocit, že žijem zrazu kvalitnejší a pestrejší život. 

Ale tak úprimne, ono to len tak odrazu zase nie je, je za tým veľa úsilia a seba premáhania. Za hlavnou zmenou stálo moje odhodlanie začať žiť aktívnejšie, tým myslím šport, predovšetkým fitnes. Úprimne som si nemyslela, že vydržím tak dlho a že ma to bude tak baviť. Doslova som hltala (a stále to trvá), nové informácie o anatómii človeka, strave, ale aj o emocionálnej inteligencii a spôsobe myslenia...

Teraz po 4 mesiacoch je krásne vidieť ako sa postava mení, tvoria sa svaly a spolu s týmito vizuálnymi zmenami sa mení aj myslenie a postoje. Môžem povedať, že moje vnútorné JA objavilo to prázdne miesto, ktoré stále nevedelo plnohodnotne zaplniť. Tá zmena samozrejme berie všetko staré preč, aj keď nie vždy bolo a je ľahké sa vzdať svojich závislostí, ako sú určité položky v strave a u mňa sú kapitola sama o sebe tie preflámované noci... Úprimne môžem povedať, že som patrila k ľuďom, ktorí z párty odchádzali poslední a vždy nejak patrili k tým výraznejším typom. Musím priznať, že mi to z časti chýba, no keď vidím aký pokrok som urobila len za posledné 4 mesiace aktívneho cvičenia a zmeny svojich návykov, tak mi nemá byť za čím ľúto. Mám zdravší vzťah k sebe samej, našla som konečne svoju hodnotu a viem, že mi na ňu už nikto len tak nemôže šliapnuť. To isté sa stalo aj s mojím postojom k chlapom, mala som tendenciu si myslieť, že určité vzorce správania od nich sú ok, no aktuálne viem, že muž si má svoju polovičku vážiť a rešpektovať ju, milovať a obdivovať ju. 

Už zopár krát sa mi potvrdil výrok, že "všetko zlé je na niečo dobré". Vždy keď človek zakopne, tak vstane silnejší a s väčším odhodlaním dokázať okoliu, že má na všetko, čo si so zanietením zaumieni. Človek by si predovšetkým mal uvedomiť, že názory ostatných musia ísť bokom a to najdôležitejšie, že musí byť v súlade so sebou samým.

Tak by som povedala, že som doslova rozkvitla vo vlastnom ja a tento proces stále trvá a neskutočne ma baví. Za cvičením som nešla so zámerom, aby som sa páčila (dobre bol jeden z mnohých), ale skôr kvôli psychike. Dovtedy som stále cítila, že ma nič plnohodnotné nenapĺňa, nevidela som v ničom extra zanietenie a cítila som, že nemám dobrý smer. Možno sa môže niekomu zdať, že tomu pripisujem až zbytočne veľký význam, no podľa mňa ľudia, ktorí prekonali podobnú sebapremenu, mi dajú za pravdu. Je nevyhnutné, aby človek spoznal sám seba, vedel sa oceniť za každých okolností a samozrejme, aby mal pevnú vôľu a bol na seba primerane tvrdý. Ono to už je raz tak, že ako sa človek cíti vo vnútri, tak pôsobí aj vyzerá zvonku.

Na záver už len toľko, že je skvelé ak máme určité pevné životné piliere, ktoré tu budú vždy, keď sa niečo zosype, alebo zrovna nejde tak hladko, ako by sme chceli. Za mňa na prvom mieste bola vždy rodina a zvieratá, toto sú za každých okolností tie úprimné a láskyplné bytosti, ktoré ma dobijú a vrátia naspäť. Inak musím povedať, že som mala vždy šťastie na skvelých kamarátov, bez ktorých to proste nejde...

Len pokračovať, nepoľaviť a vzdelávať sa.

 Blog
Komentuj
 
 fotka
tequila  2. 8. 2022 16:15
Super, tešíme sa
 
 fotka
mia714  2. 8. 2022 19:24
Napíš svoj komentár