Jestvovalo mestečko, kdesi na úbočí strmých vrchov, bez začiatku a bez konca. Z maličkých komínov stúpali kúdolčeky dymu a v miniatúrnych oblôčikoch sa svietilo.Vedľa tejto malinkej nádhery zavretej v sklenenej guli na porcelánovom zdobenom podstavci sedel na chlapcovej knižnici drevený sob!

Bol to sob menom El.Jeho celé meno bolo proste El.Chlapec dostal soba od svojej sesternice z Poľska, ktorá sa volala Ela.
Chlapec nikdy ani len nepomyslel, že niektorá z "vecí" v jeho izbe má dušu.
Premýšľal už aj, že by všetky hračky odpratal preč.Mal predsa už 14.
Keď El počul ako sa o tom baví s mamou hrozne sa zľakol.
, , Nechcem odísť. Mám to tu rád. Odtiaľto je krásny výhľad." pomyslel si zúfalý sob.
, , Aj ja tu mám priateľov! Tiež nechcem odísť! "ozvali sa drevená žirafa a ježko naraz.
Musíme mu nejako dokázať, že nie sme len takí obyčajní.Sme lepší ako ten pekelní stroj čo má položený na stole.Síce nevydávame také zvuky ako tie tajomné čierne skrinky, ale sme lepší, hodnotnejší.Môže hrať ja s nami, nemusí stále chodiť von s tým šušlavým Igorom!

El sa myšlienkami preniesol do čias keď ho u Santu na Severnom póle vyrábali škriatkovia Pik a Pok. Starostlivo zliepali každučičkú časť jeho maličkého telíčka. Jeho duša sa vyvíjala.Stávala sa z neho plnohodnotná hračka. No a po tej strastiplnej ceste od Santu do obchodu z obchodu k Ele a od Ely k takémuto...niekomu kto si ho neváži., , Nedokážem to prehryznúť" vravel si.
, , Dobre milé hračky spravíme niečo úplne proti pravidlám! "vyhlásil.

Ale ako tam tak stál a vysvetľoval im situáciu, ktorá nastala a riešenie z ničoho nič sa otvorili dvere a stál tam chlapec s výrazom na tvári aký sa nedá napodobniť ani opísať.El na svojich lankových nožičkách stál chrbtom a v zanietení nepočul, že chlapec vošiel.
Všetky hračky v tom momente skameneli.Len sob rozprával, chlapec dýchal a bolo počuť ešte aj tlkot srdca muchy chytenej v sieti pavúka Mika v rohu izby.

, , Musíme ho presvedčiť, že veci majú dušu! " ukončil svoj prejav vodca hračiek.
Doposiaľ nemý chlapec prehovoril:, , Nemusíte ma presviedčať! Nechám si vás tu navždy. Budete moji priatelia. Nahradíte mi Igora.Práve volali z nemocnice, že ten záhadný vírus ho skolil." chlapec sa rozplakal.
Hračky však povstávali a zostávali pokojné, ba dokonca sa usmievali.

Plyšová ovca sa ozvala:, , Chlapče, vieš o tom, že ak zomrie človek jeho duch sa prevtelí do nejakej veci? Toto si netušil. Tak napríklad ja som tvoja mŕtva biela myška, ktorú si kedysi choval."
Chlapec sa usmial cez slzy.
, , Pomôžete mi vybrať ďalšieho člena do vašej spoločnosti? "spýtal sa a na druhý deŃ odcestoval so všetkými hračkami do neďalekého obchodného domu.

 Rozprávka
Komentuj
Napíš svoj komentár