Máme za sebou úžasné dvadsiate storočie. Život ešte nikdy nebol taký pohodlný, ale je aj šťastný? Môj dedo bol šťastný vo svete svojho detstva. Vyrastal v päťdesiatych rokoch minulého storočia na vidieku, ľudí vo svojom okolí poznal, komunikoval s nimi a svetu rozumel. Bolo to trocha romantické, nemať starosti, len pásť kravy na zelenej lúke s priateľkou, čistá romantika, ale keď sa obzrieme späť, aj dosť nepohodlné. Komu by sa chcelo vstávať o piatej ráno, podojiť kravy, vyvenčiť psa a ísť 5 kilometrov na bicykli do školy. Odvtedy sa ale svet veľmi zmenil. Zmenili ho technické vynálezy v procese, ktorý nazývame pokrok a s úplnou samozrejmosťou ho považujeme za pozitívny jav.
Na zmene tohto sveta sa podieľajú aj svetové organizácie, či skupiny všemožného druhu, ktoré sa tvária „inkognito“ alebo „ja nič, ja muzikant“ , ale pritom zavádzajú, klamú a bohužiaľ aj zabíjajú ľudí. Zabíjanie môže byť dvojaké. To hnusné, kde je krv, keď niekto niekoho postrelí, bodne či utopí (alebo predávkuje liekmi, k čomu sa ešte dostaneme) ale môže to byť aj zabíjanie predstáv a snov, zabíjanie duše človeka, keď sa z neho stáva len poslušný stroj na vykonávanie príkazov ostatných ľudí (aj k tomu sa ešte dostaneme). Slovo zabíjanie nie je práve najkrajšie, ale je spisovné, nie je vulgárne, počujeme ho každý deň v televízii a tak mi nič nebráni v tom, aby som tu o ňom písal. Ale musí to mať aj nejaký súvis s dobou, s minulosťou a súčasnosťou, veď zabíjalo sa vždy a vždy to malo nejaký dôvod. Dôvody sa však menia.
Dnes už to nie je boj miliónov ľudí so zbraňami na fronte kvôli obsadeniu inej krajiny, lebo nejaký pajác si zmyslel, že ovládne celý svet. Dnes sa bojuje potichu, „v zákulisí“ tohto sveta. Hlavnou zbraňou týchto organizácií (či skupín) sú jednoduché, ba až primitívne vyhlásenia, že sa nie je čoho báť, že na svete je dostatok potravy, že 3. svetová vojna nehrozí, že pád dvojičiek v New Yorku spôsobili teroristi...... že vynašli vakcínu proti prasacej chrípke (ktorá sa tiež objavila len „náhodou“)
Jednou z takých organizácií (či skupín), ktorá z nás žmýka peniaze a pomaly zabíja, je WHO (inak aj World health organization alebo Svetová zdravotnícka organizácia). „Nech je jedlo liekom“ bolo motto lekárov spred pár desiatok rokov, vtedy neboli lieky všemožného druhu čo vás určite „uzdravia“. Deti miesto cigariet cmúľali radšej zemiakový cukor. Bol si chorý? Doktor ti predpísal vitamín C, poradil piť hektolitre bylinkového čaju, ležanie v posteli a za pár dní si hral futbal vonku za domom. Doba sa však mení. Pardon, menia sa ľudia, ktorí menia dobu. Niekomu nestačí hrať sa na svojom vlastnom pieskovisku, ale musí rýpať aj do životov ostatných ľudí. Vždy sa nájde jeden zo šiestich miliárd, (alebo siedmych? alebo siedmich?) ktorému sa nedopatrením prilepí do DNA o pár chromozómov viac a on niežeby ležal v domove pre mozgovo labilných, ale bude tu oxidovať, nahrabká si pár miliónov dolárov, aby v 70-tke mohol ísť na Havaj s 20-ročným dievčaťom, s vlastným lietadlom a tváriť sa, že je v najlepších rokoch. Škoda však, že nepozerá nato, čo svojím správaním spôsobí ostatným ľudom. Práve on je ten „inkognito“. Možno sú aj viacerí, neviem. Majú pod sebou dokonca aj prezidenta USA, ktorému povedia, čo má povedať a on to povie. Povie to preto, aby dostal zaplatené. „Hospodárska kríza je zažehnaná“. To však nevráti prácu 15% obyvateľstva. Jeho obyvateľstva.
Poďme však späť. Doba sa mení. Prišli depresie, prišiel stres, prišli nové choroby a s nimi aj nové (ne)lieky. Dnes dostávajú lekári malé (či vôbec nejaké?) lekcie o výžive, moderná medicína sa riadi heslom „prášok na každú nemoc“ a tento spôsob chce farmaceutický priemysel aj naďalej udržiavať. Pevné zdravie dáva zmysel, ale nejde z neho veľa peňazí a to je to, čo dnes hýbe svetom.
Poďme však ďalej. (Raz ideme späť, teraz zase ďalej, niekto si to ani nevšimol, pre niekoho to je zase napísané rukou dieťaťa, také amatérske, niekto v tom ale bude hľadať viac. Späť, ďalej, späť, ďalej = chaos? = tento svet?)
Masmédiá, internet, reklama. Možno si to ani neuvedomujeme, ale všetci sme obeťami ďalšieho perfektne premysleného komerčného plánu. Prečo je to tak ? Všade okolo nás je propagovaná dokonalosť. Najmocnejšími nástrojmi sú práve televízia a internet.
Televíziu môžme kľudne nazvať masový „debilizátor“ čo dokázali dlhodobé výskumy. Všetky (najmä súkromné) televízie sú prepchaté množstvom bezduchých, komerčných programov, relácii a súťaží, ktoré sú tak dokonalo spracované, aby si aj úplne unavený človek sadol za TV a pustil si program, nad ktorým netreba vôbec rozmýšľať a zapojil sa do súťaže, ktorá je absurdne jednoduchá, a na ktorú stačí odpovedať len Áno/Nie
(Inak sa nezapojí dostatok ľudí a príjmy budú menšie. Samozrejme.). Všetko v televízii je tak premyslené, aby si daným programom udržali čo najviac divákov, a to práve jeho jednoduchosťou. A takto človek akonáhle príde z roboty, usadí sa za televízor a do večera pozerá bezduché relácie a zábavy, pričom mu „leniveje“ mozog. Veď predsa ako inak by mohol využiť tento čas ? Veď načo komunikovať s rodinou alebo s priateľmi ? Radšej sa budem dívať na nejakú reality-show, v ktorej zo seba ľudia robia idiotov (ďalšie slovo, ktoré je spisovné, preto nerobte paniku, že som nebodaj vulgárny). A práve toto je chyba dnešnej spoločnosti. Ľudia medzi sebou nekomunikujú, všetko sa dozvedajú prostredníctvom médií a pomaly vychovávajú generáciu "tupých hláv".
Každá nová technológia má svoje kladné, alebo aspoň zvodné črty. Keď sa nám nimi dostane pod kožu, nedokážeme sa jej už vzdať. Preto musíme dôkladne analyzovať možné klady a zápory každej novej techniky ešte predtým, kým ju prijmeme, a veľmi zodpovedne sa rozhodnúť, či sme ochotní zobrať celý balíček, pretože jedno bez druhého nedostaneme.
Ak nemáš doma najmodernejší plazmový televízor nie si "in". Ak nemáš špičkový Mp3 prehrávač si outsider. Ak nemáš oblečenie od najdrahšej značky, si chudák, si „out“. Ak tvoj PC neutiahne najnovšie hry si slaboch, a tak ďalej.
Všimli ste si vôbec, že sa pomaly vytláčajú naše zvyklosti, symboly a názvy a nahradzujú ich zahraničné ? Stačí len spomenúť na Vianoce. Tradičné symboly Vianoc ako kométa, vianočný stromček alebo betlehemy pomaly vytláča Santa Claus, reklamy na coca-colu... Vianoce pomaly strácajú svojho ducha, svoju atmosféru TICHEJ NOCI a pomaly ju nahrádzajú Santovia a vyblikané svetelné billboardy na vianočné akcie...
Preto sa sústreďme radšej na našu kultúru, naše zvyklosti a pamiatky, nestavajme nákupné centrá, ale radšej choďme do prírody a vážme si ju, pretože nie každý Európsky štát má také prírodné bohatstvo ako my a preto si ho chráňme! Nedovoľme aby konzumný spôsob života zasiahol a pohltil aj nás. Nedovoľme, aby nám Santa Claus na sánkach zobral Vianočný betlehem alebo Ježiška. Chráňme si našu kultúru ktorá tu je už po stáročia a nedovoľme aby ju vystriedala nejaká novodobá "konzumná kultúra" zabíjania sa navzájom. Nie sme predsa zvieratá.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár