Áno, bol to typ, z ktorého sa mi podlomili kolená. A určite som vyzerala ako debil, keď som tak stála uprostred miestnosti v Irishi a hľadela na toho chlapca...a možno som mala aj otvorené ústa. Ale mne stačilo, že sa pozeral aj on na mňa. Uprene. Bola som ako puding, roztrasená, čisté decko,. A možno by som naňho takto civela ešte hodnú chvíľu, keby som si nevšimla, že sa k nemu s úsmevom nakláňa dievča, cez ktorej ramená má prehodenú ruku. Bola to moja kamarátka. A tým to pre mňa haslo.
Dobre, bol pekný. Pekný?! BOL ÚŽASNÝ-... ale - bol jej. Ruky preč, tiež by sa mi nepáčilo, keby mi niekto liezol do kapusty. A ešte kamoška...
Sem tam sme sa stretli. Ona nás vlastne aj zoznámila. On aj prehodil nejakú vtipnú poznámku, nech to neni také... ale ja, zaujatá jeho zjavom, som ju nepochopila, opäť menší trapas... no nevadí.
Neskôr mali problémy, nejak sa to donieslo aj ku mne. Ale bolo mi to akosi jedno. Poznáte to... pocit nedosiahnuteľnosti.
Asi v tom období sme šli s kamarátom na kofolu, tu na sídlisku. čakali sme na terase na čašníka...a už k nám jeden aj kráčal. Nemala som okuliare, ale videla som, že sa usmieva. Len som nevedela, kto je to len keď prišiel bližšie a posadil sa vedľa mňa... s úsmevom, a s tým jeho pohľadom. Že čo si dáme. Áno, ovládla som sa , tentokrát som už naňho nečumela ako teľa na nové vráta. A začal rozprávať. Rozišli sa. Hmm... zaujímavé. A či zajtra idem do mesta. Ostala som kus ako obarená... ale fajn, že idem. Aj on ide. Tak sa možno uvidíme.
Ten večer bol oničom.
Ale prišla sobota.
Všimla som si, že je tam. Ale neriešila som. To on začal...
Bola som opitá. Dosť opitá. A on tiež... prisadla som si k nim na terasu, a všetci zdvihli pivo, že si idú pripiť. Nuž, moje pivo ostalo dnu. A on sa tak usmial a vraví "Hybaj si ku mne sadnúť" - nebolo mi treba dva razy vravieť. Vraj aj pivo mi požičia. A zrazu jeho ruka spočívala na mojich ramenách...a ja som bola v koncoch. Nie, nebola som úplne nadšená a roztopená. Behali mi po rozume myšlienky v zmysle - pred týždňom ste sa rozišli, dovtedy sme sa ani nerozprávali...a teraz ideš na mňa riešiť? Nie, ja nie som radodajná kurvička, čo sa nechá kadekomu zbaliť.
To som si myslela asi pár sekúnd.
A on sa snažil ma pobozkať. Ušla som.
A vovnútri už padali otázky, a ty čo s ním? Vravím nie, to on so mnou, ja s ním nič. Bola som zbabelec. Tak som si sedkala dnu, on vošiel, ja som schmatla cigarety, pivo a zas ušla. A polhodinu som sedela v chodbičke pri záchode, kým mi nedošiel materiál.
Musela som sa vrátiť, nemohla som ešte pár hodín sedieť na záchode.
A potom sa to nejak zomlelo. Zas prišiel, a že poďme do Sásovej. Pešo. Hádam ti šibe chlapče. ja pešo nejdem. Tak reku taxíkom. Nie nie, ja idem autobusom, ty choj, ako len chceš. Len potom ma napadlo... že ahá, pôjdeme do sásovej... a tam nás nikto z týchto nebude vidieť. A nebudú sa pýtať blbé otázky. Ok, šli sme.
A bolo to úžasné rozhodnutie. Bozkávali sme sa hádam celé hodiny, možno kratšie, opitá nevnímam čas... a doteraz mi opakuje, že taký bozk pred tým v živote nedostal.
Na druhý deň som sa zobudila... A nechápala som, čo sa stalo. Preboha, ja som sa bozkávala s Macom. Nejak mi to ani nechcelo úplne udrieť, tá pravda. Neverím, nemožné. Ach, a otretej sa máme stretnúť. NEMOŽNÉ.
Celý deň som chodila ako mŕtva a čakala som, nech už sú tri hodiny. Ten čas je strašná kurva, keď sa nmá hýbať, ide ako slimák. A vlastne, ani som neverila, že príde.
Tri hodiny.
Stála som pred panelákom.
Ach, to je on. ON PRIŠIEL. Vravím, mimo som z neho bola, ako pubertiačka šialená.
Myslela som, že si povieme - boli sme opití, ostaneme kamoši. Nič. Ale bolo to trápne, ako vždy, keď sa opijete, vyvádzate, a potom stretnete ľudí, čo toho boli svedkami. Len sme v tom boli obaja.
Aj za ruku ma chytil. Dokonca keď odchádzal, mi dal aj pusu.
A ja som bola zas zmätená.
Chcela som tomu veriť, ale nemohla som. Počula som, aký je. Alkoholik, agresor, a podjebáva.
Ale tak ma priťahoval...
Asi o týždeň aj dačo mi povedal, že ma miluje. Odpovedala som mu, že ak si myslí, že ma ľúbi, tak to asi ešte nikdy nezažil a nech sa nezhadzuje.
To sa na človeku vidí...
Potom mi to dlho nepovedal. A keď to povedal, bola to pravda.
A ja som bola najšťastnejší človek na zemi.
Niekedy sa mi z neho kolená podlomia aj dnes.
Som zamilovaná čím ďalej, tým viac. A verím, že to tak bude ešte dlho.
Zmenil sa o 180°. Pri mne.
Netušila som, že láska sa dá pociťovať tak intenzívne.
Áno, toto je blog zamilovanej roztopenej holky, možno aj naivnej...ale šťastnej, Ohromne šťastnej.
Lebo on je ten, ktorý ma rozosmeje, aj keď si myslím, že sa to nikomu nemôže podariť.
Ten, ktorý je tu pre mňa vždy, keď to potrebujem. Pokiaľ nie je na týždňovke :/
Ten, ktorému tak pekne voňajú vlasy a má smiešne kolená. A najkrajšie ramená na svete.
A tri jamky v jednom líci, keď sa usmeje
Ten, ktorý ma vie dostať na kolená a donútiť ma, aby som si uvedomila svoje chyby.
Ten, pri ktorom dozrievam.
Pri ktorom cítim šťastie, bezpečie, energiu, lásku, život, lásku lásku lásku a lásku...
Pri ktorom som si uvedomila svoju hodnotu a začala som sa milovať samu seba ako človeka.
Zniesol by mi modré z neba, keby to šlo..
Ja by som zas kvôli nemu vedela vraždiť.
A dokázala by som sa naňho len tak pozerať. Aj celý deň. Alebo celú noc. Ako spí... a myslieť na to, že je len môj.
Áno, sú aj tie kritické chvíle...vďaka ktorým sme ešte silnejší. A to puto je ešte krajšie.
Neviem, ako tento blog zakončiť. Neviem to. Vedela by som o tom písať ďalšie hodiny...
Ale, končím.
MILUJEM ŤA, ČIČINKA
na furt
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
4
som rada že som na týchto pár riadkov narazila..presne si pamätám tie stresy zo začiatku, nečakala som že to s ním vydržíš...a teraz? neviem si predstaviť že by ste spolu neboli len nech to tak ostane ešte dlho
5
no boha.. ako dobr emi padlo pocut to ehm citat minimalne 5krat ale vzdy rada moja som rada s tebou
Napíš svoj komentár
nech to len a len klape