Teraz k jedlu.
Jeho starká nemá ani najmenší talent na varenie. Ale ani malilinký. Striedajú sa tu tieto jedlá: fazuľa, voľáka dusený tráva s varenými vajcami (lachana), pečené kura so zemiakmi, dusený hrach (ktorý tiež volajú fazuľa) a... to je všetko. Z toho štyrikrát do týždňa máme fazuľu.
Po týždni som si začala variť sama. Nie som bylinožravec.
Btw, majú nechutný olivový olej. Smrdí a má odpornú chuť.
Tak som si aj olej kúpila svoj slnečnicový

A tým sa začala naša tichá vojna. Jedlom.
Robili sme si s Akim palacinky. S nutelou a tak... a mali sme po Máriu pomarančov, tak vravím že spravme si pomarančovú omáčku k tomu. A som sa musela smiať, ako sa všetci pozreli na mňa Ako na debila to sa ani nedá popísať... no ok, spravili sme si omáčku, a oni to odmietli čo i len ochutnať. V žiadnom prípade. Reku dobre.

Raz odišla starká so starkým na predĺžený víkend niekam do prdele, a ostali sme sami. Zabudla som povedať, že ja a Akis sme žienky domáce – na upratovanie, na varenie, na zametanie dvora, atď ... lebo chlapci (brat a strýko) vedia len pracovať. Ono tí idioti si nevedia ani navariť čaj. A oni nich nechali tri dni s nami.
Ráno odišli všetci traja – aj s Akisom – do roboty. Ostala som sama, tak reku navarím. Spravila som kuracie rezance na paprike, ryžu a hranolky. Strýko sa vrátil z roboty skôr, ešte kým som bola v procese varenia, nie že by pomohol ľahol si na gauč a pozeral Disney Channel smiley:, ja som dovarila a šla do nášho bytu. K nemu došiel kamoš na návštevu, a Memes začal... „Pozri, čo máme na jedenie... to akože kto má jesť? Pozri...samé pičoviny.“ On si myslel, že ja nič nerozumiem... nuž hold, nie som totálne sprostá a učím sa rýchlo.
Tlak som mala osemsto na sedemsto, tak som sa šla prejsť so psom na pláž. Kým som sa vrátila, vrátil sa aj Akis s bratom. Prvé, čo mi povedal, že som navarila fantastické jedlo, že si dal dve porcie. Pýtala som sa, či si dali aj „oni“ – že nie... lebo sa vraj nechcú otráviť. Týmto momentom som s nimi skončila.
K zvieratkám naokolo:

Myši
Druhý deň po mojom príchode som sedela v kuchyni a písala si s niekým na nete.. keď som zrazu začula škrabot a dupot niekde nad hlavou. Pozerám na Akiho, reku to čo je?? A on že myši... MYŠI?! Jaj nie...oné, potkany a myši.
No mama.

Hady
Iný deň sme šli na prechádzku, bol akurát slnečný deň po dažďoch, a v mláčke na dvore sa kúpalo háďatko. Vravím Akimu: „Jééj, pozri, aké malé zlaté háďatko sa tu kúpe!“ A on začal ručať a pribehla celá rodina a starký ho zadupal. Pýtam sa, že prečo, a oni mi povedali, že ak ma toto milé háďatko uštipne, tak som do hodiny mŕtva.
No mama no.2

Potkan v posteli
Predstavte si, že si pekne zaspávate s milým v posteli a pozeráte film, už tak na pol spíte, keď vám povie: „Wow, bejby.... myslím, že tu máme myš.“ O druhej v noci. A vy len v gaťkách obrátite celú izbu hore nohami a s metlou v ruke ho naháňate hodinu a pol.
Dostali sme ho.
R.I.P., Potkan.

 Blog
Komentuj
 fotka
michaeldevega  18. 5. 2012 20:52
Mauinka, predstaviť si ťa v gaťkách s metlou v ruke obhánať potkana mi prináša len a len smiech

A na pomarančovú omáčku si prosím recept.
 fotka
dahlia18  19. 5. 2012 14:39
sto bodov na všetky tri blogy

Som rada, že nie som v Grécku, hoci nepochybujem o jeho krásach Aj keď... momentálne by som menila... pamätáš si na ten teror, o ktorom sme sa bavili? Ešte stále to nie je ok...
Napíš svoj komentár