naložili sme moje kufre a hajde do najbližšieho bankomatu
pravdaže, bankomat pokazený..OK, už začíname meškať
cestou sa musíme zastaviť na pumpe-natankovať a kúpiť dialničnú známku..
natankované máme, ale pravdaže, 2.brzdič našej cesty je,že na danej pumpe nemali dialničnú známku..
natrafili sme na ďalší bankomat, juchuuu, vydáva peniažky, len škoda, že v rade stojí 5ľudí..
po ceste sme zastavili na ďalšej pumpe, juchuuu, mali tam diaľničnú známku,
takže môžme pokračovať pre ďalších pasažierov..
naložili sme Lucku a Lacka a môžme ísť..síce už meškáme, bo ďalšie auto nás čakalo na vzdialenej pumpe..
Ale keď sa darí, tak sa darí L+L si doma zabudli prechodné bundy, tak rýchlo otočka späť..vraciame sa pre zabudnuté bundy..
to mi už zvonil telefón : "Kde toľko ste???" hm, ako to vysvetliť, tak som vyklopila pravdu, že sa nám dnes od rána "darí"
juchuuu, sme na pumpe, kde sme sa mali všetci stretnúť
síce o dosť neskôr vyrážame, ale stojí to za to
cestou do Važca(náš cieľ) sme sa zastavili v prekrásnej Banskej Bystrici,
prešli sme si pešiu zónu, a pobehali sme aj OC Európa
Tomi - keďže si zabudol doma - si kúpil peknú mikinu Nike a ete aj za výhodnú cenu, no nekúp to
Z BB sme smerovali rovno až do Važca,
v Terne sme spravili nákup za 1400 SK,- /pre 6osôb na celý týždeň /
Konečne sme dorazili do Važca, jeeeej, chata je supeeer, vyzerá byť vynovená, plastové okná, všade plávajúca podlaha, nádherné kúpeľne
/až tri, každý pár mal vlastnú vo vlastnej izbe /.
kuchyňa priestranná, s TV, hifi vežou, chladničkou, mikrovlnkou, rýchlovarnou kanvicou, sendvičovačom,..
Z kuchyne bola terasa so stoličkami, stolmi a lehátkami,
pod ňou bolo ohnisko aj krb a hojdačka pre deti..
Že P-A-R-Á-D-AAA
Ešte v ten večer sme sa poprechádzali po okolí, zistili, kde je obchod, reštika, jaskyňa a pod.
V nedeľu ráno sme sa vybrali do Važeckej jaskyne.. máme ju rovno za domom
Od 11h. do 11,45 sme sa spolu so sprievodcom "prechádzali" po jaskyni a spoznávali krásy podzemia
Večer sme si grilovali a plánovali si celý týždeň.
V pondelok sme sa skoro ráno vybrali na Štrbské pleso, počasie nám prialo, vonku bolo nádherne, pleso je čisté, plné rýb, stavia sa tam ostodvesto
Obehli sme celé jazero a išli sme sa poprechádzať ďalej, až ku lanovke na Solisko, teda pri Chatu pod Soliskom.
Bola to super lanovka, taká aká dakedy fungovala na trase Nitra-Zobor
Boli sme vysoko a mali sme pocit, že lietame
Bolo to úžasné
Strach vystriedalo nadšenie a spokojnosť, skvelý pocit na duši.
Lanovka nás vyviezla po Chatu pod Soliskom a na vrchol kopca sme museli šľapať po svojich
Trvalo nám to aj s prestávkami cca.1hod.
Cestou hore sme fňukali, dychčali, aj si troška zanadávali ale bola srandaaaa a ten výhľad zvrchu bol na nezaplatenie
Neľutovali sme ani zodraté botasky, ani boľavé nôžky
V utorok smerovali naše cesty na Lomnický štít.
Celí vytešení, že sme vymákli senza počasíčko, sme sa postavili do radu na lístky na lanovky..
1. moja kartička ISIC, ktorá zaručuje, že som študentka bola neplatná
takže som neplatila študenstký lístok, ale celý/dospelý.. wrrrr.. to ma riadne naštvalo.. ale nedávala som to najavo a všetkým som tvrdila, že to nevadí..nechcela som kaziť supiš naládu, ktorá medzi nami panovala
2. lístky na lanovku smerom na Lomnický štít už boli vypredané!!!
že čooo, nevadí, tak sme si kúpili lístok 2in1 a zajednali si lístky na stredu na Lomnický štít, mašinka nám pôjde 12,30 z Lomnického sedla
opustili sme túto lokalitu, síce trošku sklamaní.. a pokračovali sme do Starého Smokovca na novú pozemnú lanovku na Hrebienok.
Lanovka nás očarila, voňala ešte novotou a čistotou /pozn.ktovie aká bude po rokoch používania/ a vyviezla nás až na Hrebienok /cca.15min./.
Z Hrebienka sme sa vybrali k Zamkovského chate. Cesta bola jednoduchšia, ako výstup na Solisko, kde sme kráčali po kameňoch, tuná bol asfaltový chodník a až vysoko kamene..
Cestou sme videli rôzne jaskyne, vodopády a úplne vyšťavení sme dorazili do Zamkovského chaty
Ja som si dala BeBe Dobré ráno za 20sk,- a chalani si dali nanuky po 50sk,-. Ceny s vysokohorskou prirážkou sme čakali,
takže vody na pitie sme si niesli v ruksakoch
Trošku sme si oddýchli, posedeli a hajde naspäť.
Chalanov lákal však ďalší cieľ : Terryho chata,
ktorý sme však my dievčatá veľmi rýýýchlo zamietli a poberali sa späť k lanovke.
Celí unavení a úplne vyhladovaní sme dorazili do reštiky, v ktorej sme sa nevedeli dočkať výdatnej obedo-večere
Ja som mala chuť na zapekanú brokolicu, chalani na bravčové mäso, Lucka si objednala kuracinu.
Po chvíli prišla mladá čašníčka /bola tam prvý deň / a s ľútosťou chlapcom oznámila,že bravčové mäso nemajú, že si musia vybrať niečo iné.
Vyhladovaní sme pozreli na seba, ale neprotestovali sme a chalani si vybrali nejaké jedlá z kuraciny.
Po pol hodine prišla čašníčka znova a oznámila mi, že ani tá brokolica nebude. /predtým sme ju videli ísť na bicykli do obchodu-asi bola zháňať brokolicu pre mňa, ale nezohnala ju /.
Nevadí, hovorím, tak si dám vysmažený syr s opekanými zemiakmi a šalátom.To máte??? Mali a pripravili ho perfektne.
Všetci už mali svoj preplnený tanier pred sebou a tíško sa napchávali,
len môj syr stále nechodil.
Tak som si objednala viedenskú kávu, že nech pri tom čakaní na moju večeru nezaspím.
Čašníčke tá príprava kávy trvala nejako dlho a tak mi doniesla syr aj kávu naraz,
vysmážaný syr a šľahačka z viedenskej kávy.. moc mi to nesedelo,
ale skúsila som to
Syr som nedojedla, dojedli ho chlapci, ale bol vážne výborný.
Kávu som dopila a všetci sa smiali, že budem nocovať na záchode, čo sa však našťastie nestalo
Môj silný žalúdok to zvládol
V stredu nás budil nepríjemný budík, aby sme sa čo najskôr dopravili do Tatranskej Lomnice.
Boli sme tam už okolo 9.30h.
Vyviezli sme sa lanovkou na Skalnaté pleso, tam sme si kúpili lístky na Lomnické sedlo.
Počasie nám zase vyšlo a nás na otvorenej lanovke príjemne ohrievalo slniečko.
Poprechádzali sme sa po Lomnickom sedle a so zatajeným dychom sme sledovali lanovku, ktorá visela len na troch lanách a ktorá aj nás čoskoro mala dopraviť na Lomnický štít.
O 11.30 sme sadli na lanovku dole-k Skalnatému plesu, poprechádzali sme sa popri plese a o 12h. sme sa vybrali na vstup k lanovke smer Lomnický štít
Lanovka je pre 15ľudí+sprievodca.
Plní očakávaní a so zatajeným dychom sme nastúpili na lanovku.
Cesta trvala cca.15min., ale stála za to.
Videli sme široko-ďaleko, na skalách sme spozorovali aj 3kamzíkov
Vystupovať.
Na Lomnickom štíte bolo prekrásne.
Dá sa tam aj prespať a sledovať hviezdy /veľmi nás to láka /.
Je tam vybudovaná vyhliadka, ktorá nás najskôr vôbec nepriťahovala,
ale napokon sme sa odhodľali na nej pofotiť.
Ako sme si tak sedeli na skale na Lomnickom štíte, vyliezli popri nás asi 6horolezci. My sme len zírali.
Oni vyliezli na Lomnický štít a hovorili nám, že po nasýtení sa pokračujú ďalej-na Gerlachovský štít.My sme nechápali
50min. sme sa pomotali po štíte a potom nasadli na lanovku k Skalnatému plesu.
Obišli sme celé pleso a vybrali sa na lanovku k Tatranskej Lomnici.
V tej lanovke bolo každému jednému z nás dosť blbje, bo bola uzavretá a nemala žiadne vetranie, ble, ale prežili sme a plní nových zážitkov sa vydali na cestu na chalupu.
Napapali sme sa a v polospánku sme si ešte zahrali dve partičky faraóna
Nachodení sme už boli habadeeej, a tak sme túry vymenili za výlety.
Vo štvrtok sme navštívili Liptovský Mikuláš, po ktorom nás povodila kamoška Katka.
Najskôr sme sa prešli po pešej zóne, potom nás Katka zobrala ku kanálu, kde trénujú vodný slalom naši majstri - Martikán aj Kaliská
Oskar si pre nás pripravil veeeľmi teplý deň, hrial nás horúcimi 29° a tak sme sa vybrali sa schladiť do Liptovskej Mary
Na to, že už bolo po sezóne sa tam opaľovalo a kúpalo veeeľa ľudí.
Cestou na chatu sme sa zastavili v Liptovskom Jáne, kde sa nachádza liečivý prameň, našli sme tam "močiť sa" starých ľudí chorých na kĺboviny, ktorým tá voda očividne pomáha
V piatok sme si dali náš posledný cieľ: Poprad a Popradské pleso.
Pochodili sme celý Poprad, prezreli si pešiu zónu a aj OC Max , v ktorom sme si každý niečo kúpili..na pamiatku..
Ja som si kúpila väčšiu tašku Nike do školy, aby sa mi tam zmestili A4kové zošity
Nakúpili sme si Fornetti a džúsiky a nasýtení sme vyrazili na Popradské pleso.
Zase nás zalial studený pot, keď nám oznámili cenu parkovného=100SK,- ..čo bolo ešte celkom dobré, v Tatrách je to 160Sk,- .
A tak sme sa dali na poslednú túru.
Cesta nebola ťažká, ale šľapali sme väčšinou do kopca po asfaltovej ceste.
Navštívili sme aj cintorín horolezcov, ktorí zomreli v danej lokalite.
Nejako sa zmrákalo a nám zostávala riadna kosssaaa, tak sme sa rýchlosťou blesku ponáhľali späť ku autám.
Posledný večer = rozlúčková romantika
Najskôr grilovačka / ugrilovali sme všetko, čo nám pozostávalo v chladničke /, potom partička kariet a nakoniec "noc pri sviečkach"
A čo dodať na záver??? Snáď jediné..
Ďakujeme za pekné počasie a za najsuprovejšiu dovolenku v našich životoch..
PS: vrelo odporúčame všetkým
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
zoescott
9. 9.sept. 2008 04:45
wow Meri, tusim si opisala kazdu jednu sekundu vasho pobytu. xixi. No a neviem, ci ty si z tych, ktori maju silny zaludok ty moj maly hippochondrik. Takto o 3 tyzdne sa vidime, tak dufam, ze si z toho vysmazaneho syra velmi nepribrala Ja uz som na 70% zbalena, mozem ist domov aj zajtra. Jupiiii, jaky fajnovy pocit to je??? Ze konecne domkoooooov!!!!!
Napíš svoj komentár