Keď zapadli posledné lúče októbrového slnka za horizont, obloha zmenila farbu na tajuplne sivú a nad cintorínom sa vznášala melancholická, pokojná atmosféra dušičiek. Navôkol bolo počuť iba monotónnu pieseň padajúcich listov, ktoré opúšťali svoj domov na konároch listov a ľahučko vznášajúc sa v povetrí klesali na zem. Tancujúce plamienky sviečok vytvárali na pomníkoch tieňohru, v ktorej každý z nás videl iný, jedinečný príbeh. Ako slzy vosk stekal a my sme si uvedomili, že nič netrvá večne. Mŕtvolné ticho prerušilo jemné klopkanie dažďových kvapôčok, chladných ako dych umierajúceho. Ostrý dážď roztrhal hustú atmosféru, ktorá sa razom rozplynula ako pena na hladine a nastal prvý novembrový deň.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
bestia999  10. 11. 2007 23:05
hm.......to by chcelo pokracovanie
2 
fotka
chiqita2  10. 11. 2007 23:24
uf...tak opisane ze som si to zivo vedela predstavit..to nevie hocikto
3 
fotka
veltira  29. 6. 2008 15:01
...hmmm nothing last forever even cold november rain??? zeby toto t inspirovalo??...inak az som dostal chut ist na graveyard... cou z so mnou
Napíš svoj komentár