Len pre upozornenie, básničky, ktoré píšeme dvaja, netvoríme tak, že si nad to spoločne sadneme a spolu vytvárame jednotlivé verše. Tvoríme ich tak, že každý napíše dva, alebo viac, a ten druhý ich bez prípravy doplní. Preto sú básničky také, aké sú, a niekedy možno nedávajú zmysel. Zdá sa mi však, že presne táto nejaký ten zmysel predsalen nadobudla. A preto sa mi páči
Dámy a páni, držte sa svojich sedadiel!
Prichádza filozofický seriál, čo má jeden diel!
Dnes si povieme niečo o tom,
čo by sme mohli začať robiť so životom!
Vítame u nás špecialistu - pána,
Čo prinesie nám radosť z rana.
Prednáška sa môže začat,
sme pripravení témou kráčať?
To nech si je istý každý sám,
iba jednu radu mám -
keď sme sa tu takto zišli
aby sme na niečo prišli,
tak sa zamyslite prosím,
či to vôbec vravieť musím.
Viete, na čo je nám radosť?
aby malo dobro za dosť.
A na čo sú nám vlastne slzy?
Prejav, keď nás niečo mrzí.
Je to tak, ako to ma byť
a pred ničím sa nedá skryť.
Všetko si ťa nájde časom,
chytí ťa jak kovboj lasom (som si nemohla odpustiť, sorry)
zviaže ťa a nepustí.
Potom zastaň, odpusti.
Nehnevaj sa na to dlho,
užíivaj si všetko čo máš,
nech ti nieje stále blbo,
chce to život plný kras.
Ten náš pánko tajomný,
pre našu dušu ohromný...
Rady ako soľ nad zlato
vyšperkuje jeho dláto.
Kto vlastne teda je?
Každý podľa seba vie,
čo pokladá za najlepšie...
a čo je mu viac prednejšie.
Každý toho pána pozná
aj cesta je k nemu možná.
Stačí preto počúvať,
občas nejaký čas mať,
zamyslieť sa nad životom,
čo bolo predtým...a potom,
či to chceme opakovať,
či začínať zas odznova.
Neviem, čo si vyberiete,
či myslienky pretriedite.
Jedno je však stále isté,
nič nie je až také hmlisté.
Stačí sa len usmievať,
tohto pána počúvať.
Že jeho meno, jeho práca,
to isté slovo v názve majú.
Pochybnosť sa razom stráca,
svedomím ho nazývajú...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
peto149
25. 11.novembra 2012 17:59
páčia sa mi tvoje slovenská básničky (píšem po slovensky )
3
Napíš svoj komentár