11 VECÍ, KTORÉ MA NAUČIL BIRDZ

Tak som sa rozhodla konečne napísať jubilejný blog, pri príležitosti svojho 1111 dňového pôsobenia na tomto portáli. 11stky sú celkom pekné čísla a okrem toho, takáto príležitosť sa mi už dlho nenaskytne. Tak som sa po krátkom zamyslení nad tým, čo mi Birdz za tých pár rokov dal a čo som sa tu naučila, dospela k nasledovným 11im veciam:

1. Nie je portál ako portál.

Na Birdz som sa dostala čírou náhodou, keď mi moja kamoška povedala že „to je super stránka“, „tam je to peckové“, „tam sa musíš prihlásiť“ a nakoniec to dospelo k tomu, že som sa tu ocitla. Myslela som si, že sa dlho nezdržím, pretože som v tom čase bola zaregistrovaná na pokeci a ktovieako ma tá atmosféra hentam neinteresovala. Myslela som, že tu to bude rovnaké a nakoniec aj tak skončím pri úradných mailoch, nie na nejakom komunitnom portáli. Hold, život je nevyspytateľný, zapáčilo sa mi tu.

2. Keď človek nevie, čo robiť, hodí fórum na BZ.

Fóra som nikdy nebrala vážne. Vždy tu boli, sú aj budú fejkovia, vtipálci, idioti, inteligenti, mudrci a kopa iných najrôznejších indivíduí, ktoré dodajú fóram šťavu. Občas je to tu na vážnu tému, občas nie a niekoho dokáže takýto fakt nesmierne napáliť. Ja sa do fór zapletiem občas, keď si potrebujem niečo povedať, do niekoho rýpnuť, nechať niekoho aby si rýpol do mňa a podobne. Ale nedá mi podotknúť, že na každú vážne položenú otázku sa tu zvyčajne nájde aj vážna odpoveď, a to dokonca aj vtedy, keď sa vážnej otázke všetci naokolo smejú.

3. Anonymita je v niektorých ohľadoch skutočne fajn.

Keď máte nick, ktorý každý pozná, a nemáte vlastnú fotku, keď si získate povesť celebrity, môžete písať akékoľvek somariny, pričom nikto nezistí, kto vlastne ste. Môžete byť malý, veľký, tučný, hlúpy, škaredý... ľudia vás berú rovnocenne. A pritom môžete mať na Birdzi ďalšie tri nicky, kde si vytvoríte inú povesť a budú sa k vám správať inak. Sranda, niekedy užitočná, niekedy nie. Neviem, ja osobne by som to nestíhala, takže pred vami, čo to praktizujete, tak klobúk dole.

4. Zmena identity = nový začiatok.

Všimla som si, že ľudia vo fórach dávajú dole zvyčajne tých, ktorých nepoznajú, vedia o nich, že nie sú populárni, alebo že si z nich môžu vystreliť a podobne. Je celkom zaujímavé odpozorovať, ako sa k vám ľudia správajú v závislosti od toho, ako dlho tu ste. Poznám jednu babu, ktorá tu bola dlho pod jedným nickom a všetci si ju vážili, potom si nick zmenila (ale správanie nie) - a hľa, už sa do nej všetci navážali. No, taký je život. Na druhej strane, nový nick a zmena správania môže rúcať všetky predsudky, pokiaľ ste tu predtým mali zlú povesť. Každá minca má dve strany, jak še vraví.

5. Aj cudzí ľudia dokážu držať spolu.

Páči sa mi, že aj keď sa birdzáci večne hádajú medzi sebou a sťažujú sa na celý systém, predsalen ako komunita vedia držať spolu. Hlavne, keď sa na fóre objaví nejaký ten blbeček z pokecu, ktorého treba sundať s tým, že my sme birdzáci a sme super a ty sa nám sem nepleť. Ale...ono to má aj svoje čaro, keď stretnete na ulici človeka a on sa vám prihovorí „My sa predsa poznáme z birdzu, veď to je super...“ a odrazu ste kamoši. Podľa mňa celkom milé.

6. Všetko zlé je na niečo dobré.

Možno som tu niekedy strávila zopár minút, ktoré sa dali využiť aj nejako inak. Ale nikdy neviem, či som práve vtedy nezažila niečo, čo mi bolo na niečo dobré, či som nespoznala niekoho, s kým je sranda, alebo som sa naučila niečo nové o čomsi, o čo by som sa nikdy predtým nezaujímala. Takže, to, čo sa stalo, stalo sa, neriešim, aj tak sa to nevráti. Hlavne, že čas ušiel.

7. Niektorí ľudia sú proste nepoučiteľní.

Všade, kdekoľvek, kde je veľa rôznych ľudí, sa nájde niekto, s kým sa nebudete mať príliš v láske. Tak to už chodí, niekto si musí urobiť srandu, aj keď nemá prečo, aj keď nie je namieste – lebo internet je dobré miesto na to, aby ste sa mohli odvážiť byť frajer – aj keď naživo by ste stratili reč a pustili do gatí. Tu si stačí nahodiť nebezpečnú (alebo celkom odveci) profilovku, a nahodiť správanie najväčšieho trolla sveta, ako je teraz v móde. Čo už s tým narobíme – keby tu neboli takí, akí tu sú teraz, nebol by Birdz Birdzom. (Skôr, ako budete na tento bod nadávať, uvedomte si, že nehovorím o vás, aj keď ste sa v tom možno našli, myslím to teraz najvšeobecnejšie, ako sa dá. Ani ja som pri písaní tohto nemyslela na nikoho konkrétneho – tým nechcem povedať, že si myslím, že taký nie je).

8. Trpezlivosť ruže prináša a rolety sú cool.

Pomaly ďalej zájdeš, ale rýchlejšie tam budeš skôr. Pre birdz platí dvojnásobne, ale aspoň je niečím originálny.

9. Keď nemáš čo robiť, birdz je veľmi fajn vec na vyplnenie voľného času.

Vždy sa tu nájde niekto, kto sa nudí spolu s vami, alebo niečo, na čo sa dá reagovať. Alebo sa môže stať, že vám to tu nebude fungovať tak ako by ste si priali, chytíte nervy a nájdete si zaujímavejší program. Všetko ale záleží na tom, ako sa vy chcete baviť – či chcete byť nervózny, alebo vás zaujíma niečo celkom iné a takéto drobnosti dokážete prehliadnuť.

10. Kamaráti z internetu nie sú výmysel.

Teda, aspoň nie všetci. Vždy som akosi automaticky verila tomu, že neznámy človek, ktorého spoznáte cez internet, nemôže byť dobrým kamarátom. Práve na Birdzi som pochopila, že je to hlúposť. Treba byť obozretný, ale všetko na svete je risk a som rada, že som tu spoznala niekoľko úžasných ľudí. Tento blog berte ako poďakovanie všetkým vám, ktorých som vďaka tomuto portálu spoznala. Tí, ktorí ste so mnou napísali alebo stále píšete spoluautorskú poviedku – je vás dosť a bolo mi cťou vyskúšať si spoluprácu s vami. Vďaka vám, ktorí ste si so mnou vydržali písať TSky, robiť somariny, vymýšľať bláznivé veci, všetci jazdci, debatéri, ľudia zo stretiek, aj tí, ktorých som ešte nikdy naživo nevidela. Osobitná vďaka patrí Ange, za to že ma sem priviedla, Evke, že ma ešte nezabila pre tú poviedku, ktorú jej tak dlho dlžím, mojej berme to tak, že sestričke Wewe (a bratrancovi za to, že to tak pekne vymyslel) a v neposlednom rade jednému super človeku, ktorý mal so mnou tú trpezlivosť a ja som mu po dlhom čase bezvýhradne začala veriť (ja viem, že nemusím menovať). Vďaka aj tým, s ktorými som sa tu nepohodla (ale moc ich nebolo, nakoľko ja sa snažím byť nekonfliktný typ). Vďaka Tomášovi, že to celé vymyslel a vďaka, že tu všetci chodíte.

11. A vôbec, nič netreba brať vážne!

Je len na vás, akým smerom sa vyberiete a nakoľko si všetko toto vezmete k srdcu. Ja som na Birdzi zažila aj zlé chvíle. Ale prečo by som mala pri tomto výročnom blogu na ne myslieť? Boli, sú a budú, ale ja som pochopila, že je len na mne, ako a čo si budem pripúšťať. Naučila som sa tu veľa vecí. Povedala by som, že užitočných aj neužitočných, ale ako tak uvažujem, všetky boli istým spôsobom užitočné. Aj keď sa to možno nezdá, Birdz bol fajn škola. Síce sa ešte necítim ako absolvent, ale niektoré skúšky už mám za sebou. Uvidíme, ako bude štúdium pokračovať. Nechcem nič predbiehať, ale odísť odtiaľto tak skoro neplánujem.

→ chcela som pekný screen, kde mám na webke tento blog, potom "zaregistrovaná 1111 dní" a "prihlásená dnes o 11:11"...žiaľ, nevyrátala som si to, nevydalo, no nič to...

 Blog

44 0 0 0 0

Komentuj

34 komentov k blogu