Pokračovanie príbehu Nočná prechádzka

Postavy: Severus Snape, a okrajovo spomenutí Dumbledore a Lilly




Veľké drevené dvere sa otvorili a dnu vošiel Severus Snape. Ocitol sa vo svojom kabinete, veľkej tmavej miestnosti s vysokými regálmi s vyloženými skúmavkami a fľaškami naplnenými elixírmi.
„Lumos maxima!“ Rozsvietil si prútik, aby videl cestu do vedľajšej miestnosti, svojej spálni. Otvoril dvere a šikovným mávnutím prútika zapálil tri sviečky čo mal na striebornom svietniku na nočnom stolíku vedľa veľkej posteli, ktorá bola len o čosi menšia od klasickej manželskej posteli.
Sadol si na posteľ a neverbálnym Nox zhasol svetlo vyžarujúce z prútika. Odložil si ho. Položil ho na nočný stolík vedľa svietnika so sviečkami. Prezliekol sa do pyžama, sfúkol sviečky a ľahol si na posteľ.
Zatvoril oči, no zakrátko ich znovu otvoril. Díval sa do tmy a premýšľal. Rozmýšľal nad tým, prečo sa profesor Dumbledore prechádzal po hrade takto neskoro v noci. Možno on rozsvietil tú miestnosť. Ale prečo by potom odtiaľ odchádzal? Ak to bol on, čo tým sledoval? Čo tým chcel dosiahnuť? To sa ja asi nikdy nedozviem. Najlepšie urobím, keď to nechám tak. Nebudem sa tým zaoberať. V podstate to nebolo nič zvláštne. Tú miestnosť mohol rozsvietiť ktokoľvek. To je jedno. Preboha! Musím sa predsa vyspať, nemôžem bdieť do rána. Ale prečo nemôžem zaspať? To je hrozné. Čo mi to povedal riaditeľ? Že mám preťaženú myseľ? Hlúposť! Z čoho by som ju asi tak mohol mať zaťaženú? Hmm? No možno ma len trápi spomienka na Lilly. Ale to predsa nemôže byť dôvodom mojej nespavosti. Alebo áno?
„Ach,...“ povzdychol si Snape a zatvoril oči. Nezaspal, len mal zatvorené oči a pokúšal sa na nič nemyslieť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár