Vynicikajuci den

Je pondelok rano, prvy den po jarnych prazdninach. Na budiku mi svieti 05:50. Vstala som rychlo, ani som to necakala, ved som cez prazdniny nevstavala skoro. Tak..vyskocim z postele, v celkom dobrej nalade s usmevom na tvari...umyjem sa, obleciem sa. Schadzam dole po schodoch, aby som sa uz len obula a utekala na autobus. Pridem ku kupelni, v ktorej mam topanky a ....zamknuta...mamka sa sprchuje a nepocuje, ako jej klopem, ze sa ponahlam, nech si pohne... Su 4 minuty do odchodu autobusu (cesta na zastavku mi trva asi 8 minut), ked mi konecne otvori a zacne nieco rozpravat, na co sa nedokazem sustredit, lebo sa cesem, kremujem a zaroven hladam topanky. Obleciem bundu a rozbehnem sa na zastavku. Sofer uz zatvara dvere, ked tam doklusem. Cela happy, ze som to stihla, este stale s usmevom na tvari, si zapnem discman a cakam. Sofer startuje..startuje minutu, dve...po desiatich minutach mi to zacalo byt cudne...po dvadsiatich minutach pisem sms-ku triednemu, ze na nultu akosi nestiham, pretoze sofer zistil, ze sa asi este nenaucil startovat ten pekelny stroj. So slzami v ociach nam oznamuje, ze sa nemusime obavat, ze nahradny spoj tu bude co nevidiac. O pol hodinku som sa uz na jednej nohe hompalala v autobuse, v ktorom boli ludia z mojho spoju a spoju, ktory po nas prisiel. Asi na 7. zastavke mi prislo neskutocne zle, pretoze vydychany vzduch + dych nejakeho opilca vam predsa dobre neurobi, tak sa len modlim, nech uz ta jazda skonci. Skoncila o 20 minut. Dav, ktory sa pohol smerom von z autobusu ma vyniesol doslova na kopytach von a kedze som nemala chut nastupovat tam znova, isla som tych par zastavok peso. To bola osudova chyba, pretoze pri behu pred tym velkym psom, som sa tak smykla, ze este teraz ma boli nemenovana cast tela. Kedze si kazde rano desiatu kupujem v obchode nedaleko skoly, aj dnes rano kracam smerom k nemu. Ako zvycajne som zobrala dva jogurty a nejake pecivo a vyberiem sa k pokladni. Zakon schvalnosti funguje a tak som sa postavila do radu, v ktorom malo najviac ludia nejake problemy s platenim alebo s kodom na potravinach, ktore kupovali, takze este aj nieco take, ako nakup jogurtov mi zobralo 10 minut z mojej nultej hodiny.Teda prvej...alebo druhej?
Vbehla som do skoly a zistila, ze holka,ktora ma so mnou skrinku dnes zostala doma a ja nemam kluce. Nevadi, poviem si, ved .... prezujem sa v triede. Vybehla som do triedy a cestou som zrazila jedno dievcatko (prepac sestra, vazne ma to mrzi), kde zistim, ze hodinu mame v triede na prizemi, odkial som prave vybehla. Cestou s5 som zrazila profesorku fyziky, ktora uz aj tak dost nenavidi moju triedu a tak mi to dala riadne na javo. So slzami v ociach vkrocim lavou nohou do triedy na hodinu anglictiny a.....moj najsamlepsi den sa moze zacat

P.S.: Cestou zo skoly som bola svedkom dost skaredej dopravnej nehody...ktovie preco sa tie auta zrazili prave vo chvili, ked ma obchadzali.....DUFAM, ZE NEPRINASAM LUDOM SMOLU TAK, AKO SEBE...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu