Farby a chute mladosti

Každý je taký starý, ako sa cíti.

Týmto úslovím, ktoré počúvame hlavne od našich rodičov a ostatných členov staršej generácie, by mohla začať moja úvaha na horeuvedenú tému. Prečo? Jednoducho pretože práve ono determinuje relativitu pojmu mladosť. V opačnom prípade by sme sa mohli, aj keď iba so značnou dávkou fantázie, pokúsiť ohraničiť mladsoť napríklad fixnou vekovou hranicou 18tich rokov, alebo štúdiom na škole.

A keď už máme mladosť ohraničenú (iba zhora, ale zdola sa o to ani nebudem pokúšať), je na čase sa zamyslieť čo sa k jej obdobiu viaže. Presnejšie povedané, aké má chute a farby. Opäť nie je možné odpovedať jednoznačne a univerzálne. Teda ja osobne by som povedala, rešpektujúc vnútorné biologické členenie mladosti na viacero období, že mladosť má chuť humoru, zábavy, poučenia, naberania skúseností, ale aj trpkých sklamaní, emócií, hlbokých vášní, mnoho cvičenia, v neposlednom rade aj chuť lásky... Tieto chute sú natoľko bežné ale zároveň virtuálne, že sa nemožno diviť, keď ich bude potrebovať bežný čitateľ (poslucháč) prirovnať k nejakým chutiam zo sveta kulinárstva. Voči tejto požiadavke nedbám. Teda mladosť mi chudtí asi ako vanilková, čokoládová, cookies, šmoulová, inokedy jahodová, malinová, alebo broskyňová zmrzlina. V súhrnnom porovnaní k iným druom jedál a pokrmov – teda k ostatnému obdobiu života – mladosť v globále chutí sladko, ako zmrzlina v horúcom rozpálenom lete. Ale nemusíte byť fajnšmeker, aby ste dostatočne rozoznávali jednotlivé chute zmrzliny. Určite niektorú zbožňujete, niektorú máte radi, inú nemusíte, alebo si ju určite nedáte. A Tieto chute robia život pestrým, odlišujú človeka od človeka a nabádajú, že mladosť je obdobie života, ktoré sa určite oplatí si užiť so všetkým, čo k tomu patrí.

A ako by sa uhol pohľadu zmenil, keby sme prešli od umenia gastronómie k umeniu výtvarnému? K imaginácií farieb snáď netreba toľko fantázie ako k predtsave o lízaní zmrzliny v čase, keď sa teplota sveta za oknami (a občas aj pred nimi slight_smile: pohybuje okolo nuly. Napriek tomu... Priam za klišé sa v dnešných časoch považujú slovné spojenia farby lásky, farby jesene, alebo farby mora. Ale farby mladosti? Jednoznačnú odpoveď máme, pokiaľ skĺzneme v rámci mladosti do lásky, jesennej nostalgie, či jarnej romantiky, alebo sa dostaneme častejšie na dovolenku k trbleitavemu moru. A iba sa nečinne dívať na oblohu, ktorá je jasno modrá. Chtiac-nechtiac zablúdime pohľadom na slnko, ktoré je, úplne prekvapujúco a nečakane , žlté. Fyzikálny uhol pohľadu na škvrny a erupcie z úvahy pochopiteľne vynecháme. K mladosti sa zaručene viaže nefalšovaná (aspoň dúfam) láska, ktorá má podoby červenej, možno ružovej. V poriadku, druhá, náročnejšia úloha: veľa neposlušností, šibalstiev, odvrávania – to všetko k mladosti určite patrí. A k týmto aktivitám máme priradiť farbu? Tretia úroveň obtiažnosti: farby spojené s nedostatkom spánku, naberaním nových cenných skúseností mimo školu, ale aj vedomostí zo školy, flámy a žúry, experimenty s cigaretou, športy a mnoho ďalších zábav, možno aj „zarezávanie“ a seriózne brigády, zárodky záväzkov na celý život. Budeme to s odstupom času hodnotiť pozitívne, alebo negatívne? Máme uveriť, že farba, čo sa k týmto konštatovnaiam o mladosti viaže, je biela, alebo čierna? Alebo nebodaj je, modrá, ružová, oranžová a čo potom tyrkysová, mahagonová, khaki, alebo fialová?

Mladosť je krásna, keď ste starí a keď ste mladí, chcete byť príliš dospelý. Vracajúc sa k úvahe zo začiatku týchto riadkov; stužková. Končí ňou mladosť, alebo je to iba „preseknutie“ v polovici mladosti? Akej farby je stužka určite nikomu pripomínať netreba. A vraj zelená, lebo je to farba nádeje. V 18tich rokoch si určujem výsostné právo sa pýtať: „mám nádej pri obhliadnutí sa za minulosťou?“ Ako trávim svoju mladosť práve teraz? A čo budúcnosť? Mám si radšej nasadiť ružové okuliare, aby som ju nevidela takú bledú? Alebo sa mám pripraviť na trpkú príchuť nasledujcúcich rokov? Zatiaľ pre istotu ostávam pri úvahe bez akejkoľvek farby, chuti, vône a zápachu.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
sonulka21  14. 1. 2008 21:31
a preco?....ked mi chuti pritomnost, tak preco by som si kazila pritomnost pohladmi do minulosti?...alebo mozno ano..ale iba tej peknej..a do buducnosti?naco, ked neviem, ci vobec bude?...radsej si zlizem tu zmrzlinu vo farebnom kornutku teraz...a budem jzú lizat dovtedy, kym moja buducnost nebude pritomnostou..pretoze potom uz buducnost nebude...moja..nebudem ani ja...dovtedy vsak ostanem pri zmrzline ...hmmmm....cokoladovej vo fialovom kornutku...s niecim tmavomodrym..a zelenym
 fotka
ygor  14. 1. 2008 21:48
napises za mna test z latiny?
 fotka
m1k3  15. 1. 2008 08:26
Sonulka21: Máš úplnú pravdu, kornútok môže byť fialový, tyrkysový, aj tmavomodrý, alebo ružový a zmrzlina tiež ľubovolnej farby, iniciatíve sa medze nekladú Ale keď píšem o minulosti, alebo budúcnosti, to preto, že často si pripadám ako 50 ročný, hoci nemám ani polovicu A inokedy mám zasa pocit, že mladosť som prežil tak pred 12 rokmi.

Ygor:

1. Latiny som mal štvrť roka na strednej úplne základy a potom dva semestre na vyške, ale to už bolo dávno, takže jediné, čo is z nej pamätám je laudo -laudas-laudáre (chváliť), a ešte puer et puella. A možno ešte civitas posoniensis (ako lokálpatriot slight_smile:

2. Musel by si byť pekná anonymná babena z pokecu, ktorá napíše výzvu na plochu.

3. Musela by to byť d.ú v Slovenčine!
Napíš svoj komentár