A tak sa rozprávame, a ja vzápätí zabúdam o čom. Chrúme sušienku, vraští nos aj čelo zahrýzajúc do ďalšej. Omrvinky sa strácajú v perinách a v mojich vlasoch. Neskôr ma podpichne a hrám urazenú, a naoko nadurdene cez neho preliezam a chcem odísť. Nechcem. A ťahá ma k sebe, a ďalej sa rozprávame. A ráno mám na rukách mnoho modrín, lebo som v tú noc veľakrát (ne)chcela odísť.
,,Zláá, chladnááá a severnáá..,“ šepká mi do ucha Ž. Život. Neviem, čo sa mu nepáči. Nech sa so mnou zmieri alebo nech ide do hája. Som úplne triezva a nemienim odísť ani keď sa postaví na uši.
Rozprávame sa, aj keď dobre vieme, ako naše rozhovory väčšinou končia. Aj tak rozdáva rozumy, chce ma zmeniť. A sušienky nechrúme. Hltá ich. Celé. Čakám, že zožerie aj obal.
Dnes nebudú omrvinky, tobôž nie teplá ruka na bruchu. Rýpe do mňa, ako sup do mŕtvoly. A ja len privieram oči a tvárim sa, že spím. Nemôžem cez neho preliezť, je nekonečne obrovský. Čudujem sa, že sa vôbec vmestil ku mne do postele. Čím viac ma k sebe ťahá, tým viac sa tisnem k ľadovej stene. A ráno mám na ľavej nohe obrovskú modrinu, lebo som sa v tú noc prudko prehodila nabok a (zas) som narazila do radiátora.
M. aj Ž. majú pravdu.
A cez ten radiátor musím prehodiť deku.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tomkov
5. 10.októbra 2016 19:51
Páči sa mi tvoj štýl písania
Napíš svoj komentár