(Želám si, aby každá z hviezd znamenala jeden deň strávený s tebou.)
- Kam padajú hviezdy?
- Na dno.
- A potom zhasnú?
- Nie, ak im niekto včas vymení žiarovku.
Už som si povedala, že na teba nebudem myslieť. A v poslednej dobe na to ani nemám čas (a vlastne ani chuť). No dnes čas bol. Sediac v chladničke, umývajúc zvyšky bohviečoho z jej stien, som si na teba spomenula. Nie, už nie na to, aký si bol super/skvelý/úžasný, no ani na to, aký si bol blbec s veľkým B. Lebo to som si o tebe nemyslela nikdy.
Vrátili sa mi spomienky na to, ako sme sa zoznámili- narazila som si na tvojom ramene zápästie a ty si spadol hlavou do snehu. Na to, ako si ma nazval anorektičkou, i keď som vtedy ani zďaleka nemala váhu ako dnes. Spomenula som si na to, ako si sa smial tomu, že mám rada literatúru. Na to, ako si ma odhováral od učiteľstva. Vraj mi z toho prepne ako tvojej matke. Pamätám si aj to, ako som ti povedala, že zvažujem misiológiu, čo by znamenalo, že poletím do Vietnamu či Indie. A ty si ma tam posielal, vraj mám ísť. A potom sme si písali do tretej nadránom, a volal si ma do Brna. A vravel si mi, že operáciu prežijem, a že to bude nezhubné. (Aspoň v niečom si mal pravdu.) A potom si si zabudol telefón, a nemal si signál, a nemal si čas, a bol si zaneprázdnený, a stratil si sa pri behaní. A potom si prišiel na víkend domov, a všetko bolo ako z filmu. A šli sme na Rýchlo a zbesilo 7, aj keď sme dopredu vedeli, že nás to nebude baviť, ale mali sme chuť ísť spolu do kina, a nič iné nehrali.
A potom si odišiel, a už si sa nevrátil.
A ja som prestala jesť, a brala som všetky zmeny v práci.
A zistila som, že klin sa klinom nevybíja.
A. mi povedal, že na teba musím zabudnúť, že až potom sa posuniem ďalej. Len mi nepovedal, ako sa to robí.
Ako sa zabúda? Neviem.
A neviem komunikovať. (Asi vedľajší účinok snaženia sa zabudnúť.)
Ale viem, ako sa zablokovať pred ľuďmi. Ako prerušiť kontakty, ako sa uzavrieť.
Keď bola chladnička čistá a mraznička začala opäť mraziť, uvedomila som si, že v kuchyni mrazí ešte niečo.
- Kam padajú hviezdy?
- Do mrazničky.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
efyks
10. 8.augusta 2016 22:36
btw...s človekom, ktorý by sa mi smial, že nemám rád literatúru by som nestrávil ani sekundu
6
Zabudnúť sa nedá, len spomienky začnú blednuť a život sa pomaly vráti do stavu kedy sa posunies ďalej obohatená o ďalší poznatok. Ktore ako celok tvoria teba.
11
mne to nevadi len nechcem aby si sa trapila koli nieco co za to nestoji
Napíš svoj komentár