Odrazu som si spomennula na to dievča, ktoré na mňa vtedy začalo kričať. A ešte ako ho oslovila. Určite to bolo jeho dievča. Načo sa mu teda pôjdem ospravedlňovať? Aby som sa ešte viac strápnila? Nie, v žiadnom prípade. Ale mala by som, za to, čo som spôsobila. Iba kvôli mne nemôže chodiť. Tak... čo mám vlastne robiť?
V duchu som si neustále protirečila. Spraviť... či nespraviť.
Medzitým som sa dotrepala k dverám. Rozhliadla som sa a uvidela som ho. Široko ďaleko jediný na vozíčku. Ale aký je pekný. Spomenula som si na tú tvár plnú bolesti vtedy v ten deň. Ako na mňa upieral tie krásne zelené oči. Ale hneď som si spomenula na tú babu. Škoda, že je zadaný. Znovu ma zaplavil pocit viny.
Z rozmýšľania ma vytrhol zvuk mobilu.
Ďaľšia SMS-ka...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
luna13
1. 11.novembra 2010 15:57
prepáčte ale musela som ísť niečo vybaviť.. preto je to také krátke
5
@loveistheanswer ... ja viem ... ale šak čo ja za to môžem že nestíham????
@katuska8808 ... snad čoskoro
@katuska8808 ... snad čoskoro
8
@loveistheanswer ja nemám celé dni voľno ako niekto.. a navyše som muselo pochodiť cintoríny tu a v čechách.. a to nie je záležitosť na deň
Napíš svoj komentár