Na čo je život? Niektorí ľudia si túto otázku kladú stále. Na čo je dobré zostávať tu, keď sa človek cíti ako uschnutý list na zemi. Keď sa cíti ako nič, nič neznamenajúca čiastočka vesmíru. Nádej je nie vždy dobrý spoločník, môžem veriť, heej. Ale čo ak verím márne, nikdy sa nič nezmení. Zbytočne len predlžovať utrpenie, to k ničomu nevedie. Každý sa narodil pre niečo a niekto sa možno narodil, aby mohol zomrieť. Hľadám útechu v tichu, škrabancoch, prechádzkach, samote. Darmo sa snažím vyškriabať niekam, keď mi nik nepomôže. Nie je tu nikto, kto by chcel podať pomocnú ruku. Alebo možno aj chce, lenže nemôže. Človek sa musí vyrovnať sám so sebou. Tí, čo by ma snaď mali podržať, mi podkopnú kolená. Ako nájsť niečo, čo ma tu udrží? Všetky sny sa rozplývajú v slzách....
V pojme budúcnosť nie je nič, len ticho, tma, samota, bolesť, slzy. S tým sa dlho žiť nedá, raz to musí skončiť. Aký je to pocit? Krčiť sa v chladnej kúpeľni na zemi, pozerať na zakrvavenú ruku a dúfať, že zajtra to bude iné. Čo ak nemám vplyv na to, aby to bolo iné? Pred pádom môžem vykríknuť, no ak nik nepočúva.....
Ako ten uschnutýl list, tiež raz prídeme do zabudnutia. V tej tme sa raz môžem postupne vytratiť, zobrať všetko so sebou, veď tí druhí časom zabudnú. Jeuž len na nich, či si uvedomia,čo mali spraviť inak alebo budú zaryto trvať na svojej pravde. Chcem sa niekedy len tak vytratiť, akoby som tu nikdy nebola. Bohužiaľ, neustále mám v sebe tú nádej, ktorá mi bráni, stratiť sa. Túžim byť niekde inde, aj keď možno sama, ale nikto ma tam nebude môcť zničiť. Je to sen, občas je tak blízko, mlhavý obraz pred mojimi očami, niekedy ďaleko. Nikdy nič nebude tak ako predtým, to čo milujeme časom odchádza a prichádza niečo nové. Je len na nás, či to prijmeme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár