Veľmi ťažko by sa tu našla čo i len jedna osôbka bez kvapky alkoholu v krvi. Veď už po ceste vo vlaku väčšina pila, počas cesty pokračovala a nakoniec po príchode do areálu alkoholické opojenie zavŕšili ešte jedným poldecákom, za ktorým nasledoval ďalší a ďalší.
Neodsudzujem, pridala som sa k nim v podstate dobrovoľne, aj keď teoreticky môžem povedať, že za mojím prvým glgom z plastovej fľašky, v ktorej sa namiesto minerálky prelieval lacný rum, môže psychologický nátlak skupiny, veď nebudem kaziť kolektív.
V momentoch triezvosti som sa však rozhliadla okolo seba a pochytil ma pocit strachu. Tackajúce sa máničky. Vrážali do seba, spievali, resp. kričali, podaktorí sa usmievali, iní len bezducho hľadeli do zeme s výrazom "stratil som seba samého", alebo naopak mali chuť pobiť sa, vyprovokovať hádku, poskákať si v dave a lakťami šťuchnúť pogujúceho kolegu vedľa. Keď ich vidíte, nie je vám všetko jedno.
Poháre s pivom lietali nad hlavami tých, čo ešte mali silu doplaziť sa k pódiu častejšie ako vtáky, dokonca aj ten dotieraví hmyz sa bál pristáť na vašom tele, asi aby ho niečím neobliali.
Viem, chlast k festivalom proste patrí, ale niekedy mi pripadá, že je to ich hlavný význam, poriadne sa opiť a zobudiť sa na unknown mieste s výpadkom pamäti. Na čo platiť za lístok, keď človek pregrcia vystúpenie jeho obľúbenej skupiny? Stačilo zbehnúť do krčmy, alebo si kúpiť fľašu a zaspať na lavičke ...
Ďalší topfest za mnou. Tak dlho som sa tešila a tak rýchlo uplynul.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
domiki25
2. 7.júla 2012 16:04
Tak dlho som sa tešila a tak rýchlo uplynul.
Napíš svoj komentár