tmavožlté psyché, čo si mi dal.
Tvoj kufor a zrkadlá v ňom,
svetu si ich nastavoval
aj pred moju tvár stále.
Ďakujem, že si mi bol človekom.
Viac ich niet.
"Tvoje črepy sú mi zrkadlom"
povedal si raz.
Už rozumiem.
Chýbajú mi tie motýle,
sadali mi po rukách,
ukryli do tieňa v lete,
krídlami na noc zatvárali oči.
Niet už takých v šírom svete,
ty si to bol.
Naučil si ma toľko,
tak prečo nie nechať ich letieť?
(odpusť mi.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár