ako cínový vojačik
balancujem
jednou nohou na parapete
v detskej izbe
a tou istou o chvíľu v plameňoch.
Pozeráš sa.
Sleduješ ma spolu s izbou
ako sa snažím podliezť
vlastný tieň.
Lebo ja...
Nikdy som nebola baletka.
Len cínový vojačik
zápasiaci s hranicami.
Pobozkaj mi vlasy
kým sa mi otočíš chrbtom
a zaspíš.
Andersena upálime nadránom.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár