Sedelo na ňom dievča.S kučeravými blond vlasmi.Mala oblečené červené rifle a žltú mikinu.Všimla som si jej ružové nechty.Vlasy jej z čela odhŕňali oranžové raybany.Plakala.
Zaujala ma na prvý pohľad,keď som ju zbadala zozadu a ešte som nevedela,že plače.Prešla som poza múrik,lebo som chcela vidieť,ako vyzerá tak štýlovo oblečené dievča.
Zarazilo ma,že plače.Neviem,čo to do mňa vošlo,veď kebyže vidím za normálnych okolností vonku neznámeho človeka plakať,nestarám sa o to,bolo by mi to trápne.No ona ma zaujala.Neviem ani,že kde sa do mňa vzala tá túžba spoznať niekoho neznámeho len tak na ulici.
Zrazu som sa nachytala ako stojím nad ňou a robím jej hrive tieň. Pozrela sa na mňa.Oči mala orieškovo-hnedé a bojovo zúžené ako lev.Kľudne som vytiahla z vrecka vreckovku,ešteže ich všade nosím,pomyslela som si a podala jej ju.Bola som dosť nervózna. Vzala si ju a kývla mi,nech si sadnem.
,,Petra",smelo mi podala ruku.Dokonca sa snažila aj usmiať,aj keď jej to moc nešlo.
,,Marianna",predstavila som sa,menej smelšie.Začala som si nadávať.Ty krava zase si urobila blbosť.Musí si o tebe myslieť,že si idiot.Prišlo mi zle zo svojej povahy.
Sedeli sme vedľa seba opreté o múr a nepovedali ani slovo. Petra vytiahla slúchatka a jedno mi strčila do ucha.Ako sme tak počúvali oprela sa mi o rameno.
Keď sa spustila smutná pieseň objala ma.Tvár si zaborila do môjho krku a rozplakala.Hladila som ju po chrbte.Vôbec mi to neprišlo divné.Až potom neskôr doma.Cítila som medzi nami niečo zvlástne.Puto.Bolo to strašne zvláštne.Cítila som sa ako vo filme.
Boli sme spolu hodinu a povedali sme si len pár slov.Neľutujem,že mám takú sprostú povahu a že som za ňou išla.Mám najlepšiu kamarátku na svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár