Neveľa ľudí sa tadeto premelie.Koho dnes napadne,ísť len tak,na prechádzku,len tak,sám pre seba,pre radosť a pre očistu hlavy?
Rozmýšľam.
Prečo trávime tak veľa času pri počítači a pri telke?
Prečo sa rodičia nedokážu nachvíľu odtrhnúť od práce a zobrať svoje deti na prechádzku?
Prečo sa doma rozprávajú len o problémoch?
Prečo sú v dnešnej dobe deti také sprosté?
Sedím a pozerám sa okolo seba.Z každej strany ma obklopuje zeleň. Zdola,zhora,zprava,zľava.Je to nádherné.
Sedím a krútim hlavou nad týmto svetom.Aj tak som šťastná.Iná ako ostatní.
Ešte raz sa pozriem okolo seba.Babička nesie ťažké tašky.Chlapec na bicykli.Aspoň niekto nesedí doma.
Priplazil sa ku mne pes.Starý,čierny,veľký s bradavicou medzi očami a krívajúcou nohou.Oddane sa na mňa díva a ja mu dovolím prisadnúť si.
Sedíme spolu.Obklopuje nás tá krásna zeleň.
Rozprší sa a ja ho prikryjem svojou mikinou,lebo som rada,že mi robí spoločnosť.
Zdvihol sa,posledný krát na mňa pozrel týmu oddanými očami a odkríval dole do dediny.Asi bol hladný.
Ja ešte chvíľu sedím a pozerám dole z kopca.Dedina.Autá špliechajú.Dievča beží domov.Hlavu zakrýva nejakým papierom. Uteká pred dažďom.A ja sa jej smejem,že musí pred ním utekať.
A sa vraciam domov.Premočená a šťastná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár